1(En Bøn af den Guds Mand Moses.) Herre, du var vor Bolig slægt efter slægt.
1Modlitba Mojžiša, muža Božieho. Pane, ty si nám bol príbytkom z pokolenia na pokolenie.
2Førend Bjergene fødtes og Jord og Jorderig blev til, fra Evighed til Evighed er du, o Gud!
2Prv ako boly splodené vrchy, a prv ako si roditeľsky sformoval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty silný Bôh!
3Mennesket gør du til Støv igen, du siger: "Vend tilbage, I Menneskebørn!"
3Pôsobíš to, aby sa smrteľný človek biedny navrátil až do prachu, a hovoríš: Navráťte sa, synovia človeka!
4Thi tusind År er i dine Øjne som Dagen i Går, der svandt, som en Nattevagt.
4Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď pominul, a jako stráž vnoci.
5Du skyller dem bort, de bliver som en Søvn. Ved Morgen er de som Græsset, der gror;
5Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.
6ved Morgen gror det og blomstrer, ved Aften er det vissent og tørt.
6Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne.
7Thi ved din Vrede svinder vi hen, og ved din Harme forfærdes vi.
7Lebo hynie od tvojho hnevu a sme predesení tvojou prchlivosťou.
8Vor Skyld har du stillet dig for Øje, vor skjulte Brøst for dit Åsyns Lys.
8Položil si naše neprávosti pred seba, naše tajnosti do svetla svojej tvári.
9Thi alle vore Dage glider hen i din Vrede, vore År svinder hen som et Suk.
9Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč.
10Vore Livsdage er halvfjerdsindstyve År, og kommer det højt, da firsindstyve. Deres Herlighed er Møje og Slid, thi hastigt går det, vi flyver af Sted.
10Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme.
11Hvem fatter din Vredes Vælde, din Harme i Frygt for dig!
11Ale kto zná silu tvojho hnevu, a že jaká je tvoja bázeň, taký je aj tvoj búrlivý hnev?
12At tælle vore Dage lære du os, så vi kan få Visdom i Hjertet!
12Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca.
13Vend tilbage, HERRE! Hvor længe! Hav Medynk med dine Tjenere;
13Navráť sa, Hospodine! Až dokedy? - A zľutuj sa nad svojimi služobníkmi!
14mæt os årle med din Miskundhed, så vi kan fryde og glæde os alle vore Dage.
14Nasýť nás hneď ráno svojou milosťou, a budeme plesať a radovať sa po všetky svoje dni.
15Glæd os det Dagetal, du ydmygede os, det Åremål, da vi led ondt!
15Obveseľ nás podľa dní, v ktorých si nás trápil, podľa rokov, v ktorých sme videli zlé.
16Lad dit Værk åbenbares for dine Tjenere og din Herlighed over deres Børn!
16Nech sa vidí pri tvojich služobníkoch tvoje dielo a tvoja sláva nad ich synmi!
17HERREN vor Guds Livsalighed være over os! Og frem vore Hænders Værk for os, ja frem vore Hænders Værk!
17Nech je ľúbeznosť Pána, našeho Boha, nad nami, a upevni dielo našich rúk u nás! Prosíme, upevni dielo našich rúk!