1Kom, lad os Juble, for HERREN, råbe af fryd for vor Frelses Klippe,
1Poďte, plesajme Hospodinovi! Pokrikujme s radosťou skale svojho spasenia!
2møde med Tak for hans Åsyn, juble i Sang til hans Pris!
2Predídime jeho tvár s chválou! Pokrikujme mu radostne žalmy!
3Thi HERREN er en vældig Gud, en Konge stor over alle Guder;
3Lebo Hospodin je silný Bôh veľký a veľký Kráľ nad všetkými bohmi,
4i hans Hånd er Jordens dybder, Bjergenes Tinder er hans;
4v ktorého ruke sú nevystihlé hlbiny zeme, a končiare vrchov sú jeho.
5Havet er hans, han har skabt det, det tørre Land har hans Hænder dannet.
5Jeho je more, a on ho učinil, i sušinu sformovaly jeho ruky.
6Kom, lad os bøje os, kaste os ned, knæle for HERREN, vor Skaber!
6Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom.
7Thi han er vor Gud, og vi er det Folk, han vogter, den Hjord, han leder. Ak, lytted I dog i Dag til hans Røst:
7Lebo on je náš Bôh, a my sme ľud jeho pastvy, sme stádom jeho ruky. Dnes, ak počujete jeho hlas,
8"Forhærder ej eders Hjerte som ved Meriba, som dengang ved Massa i Ørkenen,
8nezatvrdzujte svojho srdca jako v Meríbe, jako v deň pokušenia na púšti,
9da eders Fædre fristede mig, prøved mig, skønt de havde set mit Værk.
9kde ma pokúšali vaši otcovia; zkúsili ma aj videli moje dielo.
10Jeg væmmedes fyrretyve År ved denne Slægt, og jeg sagde: Det er et Folk med vildfarne Hjerter, de kender ej mine Veje.
10Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,
11Så svor jeg da i min Vrede: De skal ikke gå ind til min Hvile!
11takže som konečne prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku.