1And Zophar the Naamathite answered and said,
1Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
2Should not the multitude of words be answered? and should a man of much talk be justified?
2Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.
3Should thy fictions make men hold their peace? and shouldest thou mock, and no one make [thee] ashamed?
3Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,
4For thou sayest, My doctrine is pure, and I am clean in thine eyes.
4a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.
5But oh that +God would speak, and open his lips against thee;
5Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty!
6And that he would shew thee the secrets of wisdom, how that they are the double of what is realised; and know that +God passeth by [much] of thine iniquity!
6Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.
7Canst thou by searching find out +God? canst thou find out the Almighty to perfection?
7Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?
8[It is as] the heights of heaven; what wilt thou do? deeper than Sheol; what canst thou know?
8Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?
9The measure thereof is longer than the earth, and broader than the sea.
9Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -
10If he pass by, and shut up, and call to judgment, who can hinder him?
10Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?
11For he knoweth vain men, and seeth wickedness when [man] doth not consider it;
11Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?
12Yet a senseless man will make bold, though man be born [like] the foal of a wild ass.
12A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! .
13If thou prepare thy heart and stretch out thy hands toward him,
13Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,
14If thou put far away the iniquity which is in thy hand, and let not wrong dwell in thy tents;
14- jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -
15Surely then shalt thou lift up thy face without spot, and thou shalt be stedfast and shalt not fear:
15áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;
16For thou shalt forget misery; as waters that are passed away shalt thou remember it;
16lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,
17And life shall arise brighter than noonday; though thou be enshrouded in darkness, thou shalt be as the morning,
17a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.
18And thou shalt have confidence, because there shall be hope; and having searched about [thee], thou shalt take rest in safety.
18A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne
19Yea, thou shalt lie down, and none shall make thee afraid; and many shall seek thy favour.
19a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.
20But the eyes of the wicked shall fail, and [all] refuge shall vanish from them, and their hope [shall be] the breathing out of life.
20Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.