1And Eliphaz the Temanite answered and said,
1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2If a word were essayed to thee, wouldest thou be grieved? But who can refrain from speaking?
2Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
3Behold, thou hast instructed many, and thou hast strengthened the weak hands;
3Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
4Thy words have upholden him that was stumbling, and thou hast braced up the bending knees:
4tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
5But now it is come upon thee, and thou grievest; it toucheth thee, and thou art troubled.
5A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
6Hath not thy piety been thy confidence, and the perfection of thy ways thy hope?
6Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
7Remember, I pray thee, who that was innocent has perished? and where were the upright cut off?
7Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
8Even as I have seen, they that plough iniquity and sow mischief, reap the same.
8Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
9By the breath of +God they perish, and by the blast of his nostrils are they consumed.
9Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
10The roar of the lion, and the voice of the fierce lion, and the teeth of the young lions, are broken;
10Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
11The old lion perisheth for lack of prey, and the whelps of the lioness are scattered.
11starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
12Now to me a word was secretly brought, and mine ear received a whisper thereof.
12Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
13In thoughts from visions of the night, when deep sleep falleth on men: --
13V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
14Fear came on me, and trembling, and made all my bones to shake;
14nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
15And a spirit passed before my face -- the hair of my flesh stood up --
15Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
16It stood still; I could not discern the appearance thereof: a form was before mine eyes; I heard a slight murmur and a voice:
16Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
17Shall [mortal] man be more just than +God? Shall a man be purer than his Maker?
17Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
18Lo, he trusteth not his servants, and his angels he chargeth with folly:
18Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
19How much more them that dwell in houses of clay, whose foundation is in the dust, who are crushed as the moth!
19A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
20From morning to evening are they smitten: without any heeding it, they perish for ever.
20Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
21Is not their tent-cord torn away in them? they die, and without wisdom.
21Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.