1Hath not man a life of labour upon earth? and are not his days like the days of a hireling?
1Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.
2As a bondman earnestly desireth the shadow, and a hireling expecteth his wages,
2Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu,
3So am I made to possess months of vanity, and wearisome nights are appointed to me.
3tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia.
4If I lie down, I say, When shall I rise up, and the darkness be gone? and I am full of tossings until the dawn.
4Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku.
5My flesh is clothed with worms and clods of dust; my skin is broken, and suppurates.
5Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom.
6My days are swifter than a weaver's shuttle, and are spent without hope.
6Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.
7Remember thou that my life is wind; mine eye shall no more see good.
7Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;
8The eye of him that hath seen me shall behold me no [more]: thine eyes are upon me, and I am not.
8neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude.
9The cloud consumeth and vanisheth away; so he that goeth down to Sheol shall not come up.
9Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore;
10He shall return no more to his house, neither shall his place know him again.
10nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto.
11Therefore I will not restrain my mouth: I will speak in the anguish of my spirit; I will complain in the bitterness of my soul.
11Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše.
12Am I a sea, or a sea-monster, that thou settest a watch over me?
12Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž?
13When I say, My bed shall comfort me, my couch shall ease my complaint;
13Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku;
14Then thou scarest me with dreams, and terrifiest me through visions;
14vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami,
15So that my soul chooseth strangling, death, rather than my bones.
15takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti.
16I loathe it; I shall not live always: let me alone, for my days are a breath.
16Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.
17What is man, that thou makest much of him? and that thou settest thy heart upon him?
17Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?
18And that thou visitest him every morning, triest him every moment?
18A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle?
19How long wilt thou not look away from me, nor let me alone till I swallow down my spittle?
19Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?
20Have I sinned, what do I unto thee, thou Observer of men? Why hast thou set me as an object of assault for thee, so that I am become a burden to myself?
20Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom?
21And why dost not thou forgive my transgression and take away mine iniquity? for now shall I lie down in the dust, and thou shalt seek me early, and I shall not be.
21A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.