¹And Job answered and said,

¹Zase odpovedal Job a riekol:

²Of a truth I know it is so; but how can man be just with ùGod?

²Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

³If he shall choose to strive with him, he cannot answer him one thing of a thousand.

³Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

⁴He is wise in heart and mighty in strength: who hath hardened himself against him, and had peace?

⁴Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

⁵Who removeth mountains, and they know it not, when he overturneth them in his anger;

⁵On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

⁶Who shaketh the earth out of its place, and the pillars thereof tremble;

⁶ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

⁷Who commandeth the sun, and it riseth not, and he sealeth up the stars;

⁷ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

⁸Who alone spreadeth out the heavens, and treadeth upon the high waves of the sea;

⁸ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

⁹Who maketh the Bear, Orion, and the Pleiades, and the chambers of the south;

⁹ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

¹⁰Who doeth great things past finding out, and wonders without number.

¹⁰ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

¹¹Lo, he goeth by me, and I see [him] not; and he passeth along, and I perceive him not.

¹¹Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

¹²Behold, he taketh away: who will hinder him? Who will say unto him, What doest thou?

¹²Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

¹³+God withdraweth not his anger; the proud helpers stoop under him:

¹³Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

¹⁴How much less shall I answer him, choose out my words [to strive] with him?

¹⁴A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

¹⁵Whom, though I were righteous, [yet] would I not answer; I would make supplication to my judge.

¹⁵Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

¹⁶If I had called, and he had answered me, I would not believe that he hearkened to my voice, --

¹⁶Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

¹⁷He, who crusheth me with a tempest, and multiplieth my wounds without cause.

¹⁷on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

¹⁸He suffereth me not to take my breath, for he filleth me with bitternesses.

¹⁸Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

¹⁹Be it a question of strength, lo, [he is] strong; and be it of judgment, who will set me a time?

¹⁹Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

²⁰If I justified myself, mine own mouth would condemn me; were I perfect, he would prove me perverse.

²⁰Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

²¹Were I perfect, [yet] would I not know my soul: I would despise my life.

²¹Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.

²²It is all one; therefore I said, he destroyeth the perfect and the wicked.

²²Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

²³If the scourge kill suddenly, he mocketh at the trial of the innocent.

²³Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

²⁴The earth is given over into the hand of the wicked [man]; he covereth the faces of its judges. If not, who then is it?

²⁴Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

²⁵And my days are swifter than a runner: they flee away, they see no good.

²⁵A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

²⁶They pass by like skiffs of reed; as an eagle that swoops upon the prey.

²⁶Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

²⁷If I say, I will forget my complaint, I will leave off my [sad] countenance, and brighten up,

²⁷Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;

²⁸I am afraid of all my sorrows; I know that thou wilt not hold me innocent.

²⁸obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

²⁹Be it that I am wicked, why then do I labour in vain?

²⁹Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

³⁰If I washed myself with snow-water, and cleansed my hands in purity,

³⁰Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

³¹Then wouldest thou plunge me in the ditch, and mine own clothes would abhor me.

³¹i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

³²For he is not a man, as I am, that I should answer him; that we should come together in judgment.

³²Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

³³There is not an umpire between us, who should lay his hand upon us both.

³³Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

³⁴Let him take his rod away from me, and let not his terror make me afraid,

³⁴Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

³⁵[Then] I will speak, and not fear him; but it is not so with me.

³⁵vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.