1{A Song, a Psalm for the sons of Korah. To the chief Musician. Upon Mahalath Leannoth. An instruction. Of Heman the Ezrahite.} Jehovah, God of my salvation, I have cried by day [and] in the night before thee.
1Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského.
2Let my prayer come before thee; incline thine ear unto my cry.
2Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou.
3For my soul is full of troubles, and my life draweth nigh to Sheol.
3Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu!
4I am reckoned with them that go down into the pit; I am as a man that hath no strength:
4Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti.
5Prostrate among the dead, like the slain that lie in the grave; whom thou rememberest no more, and who are cut off from thy hand.
5Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády.
6Thou hast laid me in the lowest pit, in dark places, in the deeps.
6Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.
7Thy fury lieth hard upon me, and thou hast afflicted [me] with all thy waves. Selah.
7Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách.
8Thou hast put my familiar friends far from me; thou hast made me an abomination unto them: I am shut up, and I cannot come forth.
8Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.
9Mine eye consumeth by reason of affliction. Upon thee, Jehovah, have I called every day; I have stretched out my hands unto thee.
9Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť.
10Wilt thou do wonders to the dead? shall the shades arise and praise thee? Selah.
10Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky.
11Shall thy loving-kindness be declared in the grave? thy faithfulness in Destruction?
11Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.
12Shall thy wonders be known in the dark? and thy righteousness in the land of forgetfulness?
12Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí?
13But as for me, Jehovah, I cry unto thee, and in the morning my prayer cometh before thee.
13Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia?
14Why, O Jehovah, castest thou off my soul? [why] hidest thou thy face from me?
14Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba.
15I am afflicted and expiring from my youth up; I suffer thy terrors, [and] I am distracted.
15Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár?
16Thy fierce anger hath gone over me; thy terrors have brought me to nought:
16Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný.
17They have surrounded me all the day like water; they have compassed me about together.
17Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.
18Lover and associate hast thou put far from me: my familiar friends are darkness.
18Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa.
19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.