1Tsophar de Naama prit la parole et dit:
1Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
2Cette multitude de paroles ne trouvera-t-elle point de réponse, Et suffira-t-il d'être un discoureur pour avoir raison?
2Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.
3Tes vains propos feront-ils taire les gens? Te moqueras-tu, sans que personne te confonde?
3Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,
4Tu dis: Ma manière de voir est juste, Et je suis pur à tes yeux.
4a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.
5Oh! si Dieu voulait parler, S'il ouvrait les lèvres pour te répondre,
5Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty!
6Et s'il te révélait les secrets de sa sagesse, De son immense sagesse, Tu verrais alors qu'il ne te traite pas selon ton iniquité.
6Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.
7Prétends-tu sonder les pensées de Dieu, Parvenir à la connaissance parfaite du Tout-Puissant?
7Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?
8Elle est aussi haute que les cieux: que feras-tu? Plus profonde que le séjour des morts: que sauras-tu?
8Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?
9La mesure en est plus longue que la terre, Elle est plus large que la mer.
9Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -
10S'il passe, s'il saisit, S'il traîne à son tribunal, qui s'y opposera?
10Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?
11Car il connaît les vicieux, Il voit facilement les coupables.
11Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?
12L'homme, au contraire, a l'intelligence d'un fou, Il est né comme le petit d'un âne sauvage.
12A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! .
13Pour toi, dirige ton coeur vers Dieu, Etends vers lui tes mains,
13Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,
14Eloigne-toi de l'iniquité, Et ne laisse pas habiter l'injustice sous ta tente.
14- jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -
15Alors tu lèveras ton front sans tache, Tu seras ferme et sans crainte;
15áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;
16Tu oublieras tes souffrances, Tu t'en souviendras comme des eaux écoulées.
16lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,
17Tes jours auront plus d'éclat que le soleil à son midi, Tes ténèbres seront comme la lumière du matin,
17a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.
18Tu seras plein de confiance, et ton attente ne sera plus vaine; Tu regarderas autour de toi, et tu reposeras en sûreté.
18A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne
19Tu te coucheras sans que personne ne te trouble, Et plusieurs caresseront ton visage.
19a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.
20Mais les yeux des méchants seront consumés; Pour eux point de refuge; La mort, voilà leur espérance!
20Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.