French 1910

Slovakian

Job

13

1Voici, mon oeil a vu tout cela, Mon oreille l'a entendu et y a pris garde.
1Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.
2Ce que vous savez, je le sais aussi, Je ne vous suis point inférieur.
2Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.
3Mais je veux parler au Tout-Puissant, Je veux plaider ma cause devant Dieu;
3Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.
4Car vous, vous n'imaginez que des faussetés, Vous êtes tous des médecins de néant.
4Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
5Que n'avez-vous gardé le silence? Vous auriez passé pour avoir de la sagesse.
5Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
6Ecoutez, je vous prie, ma défense, Et soyez attentifs à la réplique de mes lèvres.
6Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!
7Direz-vous en faveur de Dieu ce qui est injuste, Et pour le soutenir alléguerez-vous des faussetés?
7Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
8Voulez-vous avoir égard à sa personne? Voulez-vous plaider pour Dieu?
8Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?
9S'il vous sonde, vous approuvera-t-il? Ou le tromperez-vous comme on trompe un homme?
9Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?
10Certainement il vous condamnera, Si vous n'agissez en secret que par égard pour sa personne.
10Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.
11Sa majesté ne vous épouvantera-t-elle pas? Sa terreur ne tombera-t-elle pas sur vous?
11Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?
12Vos sentences sont des sentences de cendre, Vos retranchements sont des retranchements de boue.
12Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.
13Taisez-vous, laissez-moi, je veux parler! Il m'en arrivera ce qu'il pourra.
13Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.
14Pourquoi saisirais-je ma chair entre les dents? J'exposerai plutôt ma vie.
14Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?
15Voici, il me tuera; je n'ai rien à espérer; Mais devant lui je défendrai ma conduite.
15Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
16Cela même peut servir à mon salut, Car un impie n'ose paraître en sa présence.
16Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.
17Ecoutez, écoutez mes paroles, Prêtez l'oreille à ce que je vais dire.
17Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!
18Me voici prêt à plaider ma cause; Je sais que j'ai raison.
18Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.
19Quelqu'un disputera-t-il contre moi? Alors je me tais, et je veux mourir.
19Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.
20Seulement, accorde-moi deux choses Et je ne me cacherai pas loin de ta face:
20Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
21Retire ta main de dessus moi, Et que tes terreurs ne me troublent plus.
21Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!
22Puis appelle, et je répondrai, Ou si je parle, réponds-moi!
22A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.
23Quel est le nombre de mes iniquités et de mes péchés? Fais-moi connaître mes transgressions et mes péchés.
23Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!
24Pourquoi caches-tu ton visage, Et me prends-tu pour ton ennemi?
24Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
25Veux-tu frapper une feuille agitée? Veux-tu poursuivre une paille desséchée?
25Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?
26Pourquoi m'infliger d'amères souffrances, Me punir pour des fautes de jeunesse?
26Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
27Pourquoi mettre mes pieds dans les ceps, Surveiller tous mes mouvements, Tracer une limite à mes pas,
27Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
28Quand mon corps tombe en pourriture, Comme un vêtement que dévore la teigne?
28Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.