French 1910

Slovakian

Job

15

1Eliphaz de Théman prit la parole et dit:
1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2Le sage répond-il par un vain savoir? Se gonfle-t-il la poitrine du vent d'orient?
2Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom
3Est-ce par d'inutiles propos qu'il se défend? Est-ce par des discours qui ne servent à rien?
3karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?
4Toi, tu détruis même la crainte de Dieu, Tu anéantis tout mouvement de piété devant Dieu.
4K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.
5Ton iniquité dirige ta bouche, Et tu prends le langage des hommes rusés.
5Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.
6Ce n'est pas moi, c'est ta bouche qui te condamne. Ce sont tes lèvres qui déposent contre toi.
6Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.
7Es-tu né le premier des hommes? As-tu été enfanté avant les collines?
7Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?
8As-tu reçu les confidences de Dieu? As-tu dérobé la sagesse à ton profit?
8Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?
9Que sais-tu que nous ne sachions pas? Quelle connaissance as-tu que nous n'ayons pas?
9Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?
10Il y a parmi nous des cheveux blancs, des vieillards, Plus riches de jours que ton père.
10I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.
11Tiens-tu pour peu de chose les consolations de Dieu, Et les paroles qui doucement se font entendre à toi?...
11Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?
12Où ton coeur t'entraîne-t-il, Et que signifie ce roulement de tes yeux?
12Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,
13Quoi! c'est contre Dieu que tu tournes ta colère Et que ta bouche exhale de pareils discours!
13že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?
14Qu'est-ce que l'homme, pour qu'il soit pur? Celui qui est né de la femme peut-il être juste?
14Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?
15Si Dieu n'a pas confiance en ses saints, Si les cieux ne sont pas purs devant lui,
15Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!
16Combien moins l'être abominable et pervers, L'homme qui boit l'iniquité comme l'eau!
16A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.
17Je vais te parler, écoute-moi! Je raconterai ce que j'ai vu,
17Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,
18Ce que les sages ont fait connaître, Ce qu'ils ont révélé, l'ayant appris de leurs pères.
18to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.
19A eux seuls appartenait le pays, Et parmi eux nul étranger n'était encore venu.
19Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.
20Le méchant passe dans l'angoisse tous les jours de sa vie, Toutes les années qui sont le partage de l'impie.
20Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.
21La voix de la terreur retentit à ses oreilles; Au sein de la paix, le dévastateur va fondre sur lui;
21Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.
22Il n'espère pas échapper aux ténèbres, Il voit l'épée qui le menace;
22Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.
23Il court çà et là pour chercher du pain, Il sait que le jour des ténèbres l'attend.
23Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.
24La détresse et l'angoisse l'épouvantent, Elles l'assaillent comme un roi prêt à combattre;
24Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.
25Car il a levé la main contre Dieu, Il a bravé le Tout-Puissant,
25Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.
26Il a eu l'audace de courir à lui Sous le dos épais de ses boucliers.
26Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.
27Il avait le visage couvert de graisse, Les flancs chargés d'embonpoint;
27Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.
28Et il habite des villes détruites, Des maisons abandonnées, Sur le point de tomber en ruines.
28A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.
29Il ne s'enrichira plus, sa fortune ne se relèvera pas, Sa prospérité ne s'étendra plus sur la terre.
29Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.
30Il ne pourra se dérober aux ténèbres, La flamme consumera ses rejetons, Et Dieu le fera périr par le souffle de sa bouche.
30Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.
31S'il a confiance dans le mal, il se trompe, Car le mal sera sa récompense.
31Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.
32Elle arrivera avant le terme de ses jours, Et son rameau ne verdira plus.
32Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.
33Il sera comme une vigne dépouillée de ses fruits encore verts, Comme un olivier dont on a fait tomber les fleurs.
33Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.
34La maison de l'impie deviendra stérile, Et le feu dévorera la tente de l'homme corrompu.
34Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.
35Il conçoit le mal et il enfante le mal, Il mûrit dans son sein des fruits qui le trompent.
35Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.