French 1910

Slovakian

Job

16

1Job prit la parole et dit:
1Zase odpovedal Job a riekol:
2J'ai souvent entendu pareilles choses; Vous êtes tous des consolateurs fâcheux.
2Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
3Quand finiront ces discours en l'air? Pourquoi cette irritation dans tes réponses?
3Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
4Moi aussi, je pourrais parler comme vous, Si vous étiez à ma place: Je vous accablerais de paroles, Je secouerais sur vous la tête,
4I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
5Je vous fortifierais de la bouche, Je remuerais les lèvres pour vous soulager.
5Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
6Si je parle, mes souffrances ne seront point calmées, Si je me tais, en quoi seront-elles moindres?
6Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
7Maintenant, hélas! il m'a épuisé... Tu as ravagé toute ma maison;
7Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
8Tu m'as saisi, pour témoigner contre moi; Ma maigreur se lève, et m'accuse en face.
8a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
9Il me déchire et me poursuit dans sa fureur, Il grince des dents contre moi, Il m'attaque et me perce de son regard.
9Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
10Ils ouvrent la bouche pour me dévorer, Ils m'insultent et me frappent les joues, Ils s'acharnent tous après moi.
10Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
11Dieu me livre à la merci des impies, Il me précipite entre les mains des méchants.
11Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
12J'étais tranquille, et il m'a secoué, Il m'a saisi par la nuque et m'a brisé, Il a tiré sur moi comme à un but.
12Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
13Ses traits m'environnent de toutes parts; Il me perce les reins sans pitié, Il répand ma bile sur la terre.
13Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
14Il me fait brèche sur brèche, Il fond sur moi comme un guerrier.
14Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
15J'ai cousu un sac sur ma peau; J'ai roulé ma tête dans la poussière.
15Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
16Les pleurs ont altéré mon visage; L'ombre de la mort est sur mes paupières.
16Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
17Je n'ai pourtant commis aucune violence, Et ma prière fut toujours pure.
17Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
18O terre, ne couvre point mon sang, Et que mes cris prennent librement leur essor!
18Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
19Déjà maintenant, mon témoin est dans le ciel, Mon témoin est dans les lieux élevés.
19I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
20Mes amis se jouent de moi; C'est Dieu que j'implore avec larmes.
20Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
21Puisse-t-il donner à l'homme raison contre Dieu, Et au fils de l'homme contre ses amis!
21Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
22Car le nombre de mes années touche à son terme, Et je m'en irai par un sentier d'où je ne reviendrai pas.
22Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.