1Job prit la parole et dit:
1Na to zase odpovedal Job a riekol:
2Jusques à quand affligerez-vous mon âme, Et m'écraserez-vous de vos discours?
2Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami?
3Voilà dix fois que vous m'outragez; N'avez-vous pas honte de m'étourdir ainsi?
3Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte?
4Si réellement j'ai péché, Seul j'en suis responsable.
4Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne.
5Pensez-vous me traiter avec hauteur? Pensez-vous démontrer que je suis coupable?
5Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu,
6Sachez alors que c'est Dieu qui me poursuit, Et qui m'enveloppe de son filet.
6vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou.
7Voici, je crie à la violence, et nul ne répond; J'implore justice, et point de justice!
7Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu.
8Il m'a fermé toute issue, et je ne puis passer; Il a répandu des ténèbres sur mes sentiers.
8Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.
9Il m'a dépouillé de ma gloire, Il a enlevé la couronne de ma tête.
9Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy.
10Il m'a brisé de toutes parts, et je m'en vais; Il a arraché mon espérance comme un arbre.
10Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej.
11Il s'est enflammé de colère contre moi, Il m'a traité comme l'un de ses ennemis.
11K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.
12Ses troupes se sont de concert mises en marche, Elles se sont frayé leur chemin jusqu'à moi, Elles ont campées autour de ma tente.
12Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu.
13Il a éloigné de moi mes frères, Et mes amis se sont détournés de moi;
13Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.
14Je suis abandonné de mes proches, Je suis oublié de mes intimes.
14Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa.
15Je suis un étranger pour mes serviteurs et mes servantes, Je ne suis plus à leurs yeux qu'un inconnu.
15Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach.
16J'appelle mon serviteur, et il ne répond pas; Je le supplie de ma bouche, et c'est en vain.
16Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.
17Mon humeur est à charge à ma femme, Et ma plainte aux fils de mes entrailles.
17Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona.
18Je suis méprisé même par des enfants; Si je me lève, je reçois leurs insultes.
18Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.
19Ceux que j'avais pour confidents m'ont en horreur, Ceux que j'aimais se sont tournés contre moi.
19Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.
20Mes os sont attachés à ma peau et à ma chair; Il ne me reste que la peau des dents.
20Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.
21Ayez pitié, ayez pitié de moi, vous, mes amis! Car la main de Dieu m'a frappé.
21Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla.
22Pourquoi me poursuivre comme Dieu me poursuit? Pourquoi vous montrer insatiables de ma chair?
22Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa?
23Oh! je voudrais que mes paroles fussent écrites, Qu'elles fussent écrites dans un livre;
23Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy!
24Je voudrais qu'avec un burin de fer et avec du plomb Elles fussent pour toujours gravées dans le roc...
24Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly!
25Mais je sais que mon rédempteur est vivant, Et qu'il se lèvera le dernier sur la terre.
25Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.
26Quand ma peau sera détruite, il se lèvera; Quand je n'aurai plus de chair, je verrai Dieu.
26A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha,
27Je le verrai, et il me sera favorable; Mes yeux le verront, et non ceux d'un autre; Mon âme languit d'attente au dedans de moi.
27ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti.
28Vous direz alors: Pourquoi le poursuivions-nous? Car la justice de ma cause sera reconnue.
28Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne.
29Craignez pour vous le glaive: Les châtiments par le glaive sont terribles! Et sachez qu'il y a un jugement.
29Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!