French 1910

Slovakian

Job

23

1Job prit la parole et dit:
1A Job odpovedal a riekol:
2Maintenant encore ma plainte est une révolte, Mais la souffrance étouffe mes soupirs.
2Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie.
3Oh! si je savais où le trouver, Si je pouvais arriver jusqu'à son trône,
3Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol.
4Je plaiderais ma cause devant lui, Je remplirais ma bouche d'arguments,
4Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi.
5Je connaîtrais ce qu'il peut avoir à répondre, Je verrais ce qu'il peut avoir à me dire.
5Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol.
6Emploierait-il toute sa force à me combattre? Ne daignerait-il pas au moins m'écouter?
6Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul.
7Ce serait un homme droit qui plaiderait avec lui, Et je serais pour toujours absous par mon juge.
7Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi.
8Mais, si je vais à l'orient, il n'y est pas; Si je vais à l'occident, je ne le trouve pas;
8Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho.
9Est-il occupé au nord, je ne puis le voir; Se cache-t-il au midi, je ne puis le découvrir.
9naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho.
10Il sait néanmoins quelle voie j'ai suivie; Et, s'il m'éprouvait, je sortirais pur comme l'or.
10Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato.
11Mon pied s'est attaché à ses pas; J'ai gardé sa voie, et je ne m'en suis point détourné.
11Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa
12Je n'ai pas abandonné les commandements de ses lèvres; J'ai fait plier ma volonté aux paroles de sa bouche.
12ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.
13Mais sa résolution est arrêtée; qui s'y opposera? Ce que son âme désire, il l'exécute.
13Ale keď on trvá na jednom, ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní.
14Il accomplira donc ses desseins à mon égard, Et il en concevra bien d'autres encore.
14A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom.
15Voilà pourquoi sa présence m'épouvante; Quand j'y pense, j'ai peur de lui.
15Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním.
16Dieu a brisé mon courage, Le Tout-Puissant m'a rempli d'effroi.
16A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil.
17Car ce ne sont pas les ténèbres qui m'anéantissent, Ce n'est pas l'obscurité dont je suis couvert.
17Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.