1Ces trois hommes cessèrent de répondre à Job, parce qu'il se regardait comme juste.
1Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.
2Alors s'enflamma de colère Elihu, fils de Barakeel de Buz, de la famille de Ram. Sa colère s'enflamma contre Job, parce qu'il se disait juste devant Dieu.
2Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.
3Et sa colère s'enflamma contre ses trois amis, parce qu'ils ne trouvaient rien à répondre et que néanmoins ils condamnaient Job.
3I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.
4Comme ils étaient plus âgés que lui, Elihu avait attendu jusqu'à ce moment pour parler à Job.
4A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.
5Mais, voyant qu'il n'y avait plus de réponse dans la bouche de ces trois hommes, Elihu s'enflamma de colère.
5A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.
6Et Elihu, fils de Barakeel de Buz, prit la parole et dit: Je suis jeune, et vous êtes des vieillards; C'est pourquoi j'ai craint, j'ai redouté De vous faire connaître mon sentiment.
6A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,
7Je disais en moi-même: Les jours parleront, Le grand nombre des années enseignera la sagesse.
7a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.
8Mais en réalité, dans l'homme, c'est l'esprit, Le souffle du Tout-Puissant, qui donne l'intelligence;
8Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
9Ce n'est pas l'âge qui procure la sagesse, Ce n'est pas la vieillesse qui rend capable de juger.
9Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.
10Voilà pourquoi je dis: Ecoute! Moi aussi, j'exposerai ma pensée.
10Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!
11J'ai attendu la fin de vos discours, J'ai suivi vos raisonnements, Votre examen des paroles de Job.
11Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.
12Je vous ai donné toute mon attention; Et voici, aucun de vous ne l'a convaincu, Aucun n'a réfuté ses paroles.
12A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.
13Ne dites pas cependant: En lui nous avons trouvé la sagesse; C'est Dieu qui peut le confondre, ce n'est pas un homme!
13Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!
14Il ne s'est pas adressé directement à moi: Aussi lui répondrai-je tout autrement que vous.
14Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.
15Ils ont peur, ils ne répondent plus! Ils ont la parole coupée!
15Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.
16J'ai attendu qu'ils eussent fini leurs discours, Qu'ils s'arrêtassent et ne sussent que répliquer.
16A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?
17A mon tour, je veux répondre aussi, Je veux dire aussi ce que je pense.
17Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.
18Car je suis plein de paroles, L'esprit me presse au dedans de moi;
18Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.
19Mon intérieur est comme un vin qui n'a pas d'issue, Comme des outres neuves qui vont éclater.
19Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.
20Je parlerai pour respirer à l'aise, J'ouvrirai mes lèvres et je répondrai.
20Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.
21Je n'aurai point égard à l'apparence, Et je ne flatterai personne;
21Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.
22Car je ne sais pas flatter: Mon créateur m'enlèverait bien vite.
22Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!