¹Elihu reprit et dit:

¹A ešte odpovedal Elíhu a riekol:

²Imagines-tu avoir raison, Penses-tu te justifier devant Dieu,

²Či to považuješ za súd? Hovoríš: Moja spravedlivosť je nad silného Boha.

³Quand tu dis: Que me sert-il, Que me revient-il de ne pas pécher?

³Lebo hovoríš: Čo ti to prospeje? Čo mi to pomôže viac, ako keď budem hrešiť?

⁴C'est à toi que je vais répondre, Et à tes amis en même temps.

⁴Ja ti dám odpoveď i tvojim priateľom s tebou.

⁵Considère les cieux, et regarde! Vois les nuées, comme elles sont au-dessus de toi!

⁵Pozri na nebesia a vidz a pozoruj oblaky! Sú vyššie ako ty.

⁶Si tu pèches, quel tort lui causes-tu? Et quand tes péchés se multiplient, que lui fais-tu?

⁶Ak budeš hrešiť, čo mu tým urobíš? A jestli bude mnoho tvojich prestúpení, čo mu učiníš?

⁷Si tu es juste, que lui donnes-tu? Que reçoit-il de ta main?

⁷Ak budeš spravedlivý, čo mu tým dáš? Alebo čo vezme z tvojej ruky?

⁸Ta méchanceté ne peut nuire qu'à ton semblable, Ta justice n'est utile qu'au fils de l'homme.

⁸Tvoja bezbožnosť uškodí človekovi jako si ty, a tvoja spravedlivosť prospeje synovi človeka.

⁹On crie contre la multitude des oppresseurs, On se plaint de la violence d'un grand nombre;

⁹Kričia pre množstvo útisku; volajú o pomoc pre tvrdé rameno mnohí.

¹⁰Mais nul ne dit: Où est Dieu, mon créateur, Qui inspire des chants d'allégresse pendant la nuit,

¹⁰Ale človek nepovie: Kde je Bôh, ktorý ma učinil, ktorý dáva piesne vnoci,

¹¹Qui nous instruit plus que les bêtes de la terre, Et nous donne l'intelligence plus qu'aux oiseaux du ciel?

¹¹ktorý nás vyučuje, aby sme boli rozumnejší ako hovädá zeme, a činí nás múdrejších ako vtáctvo nebies?

¹²On a beau crier alors, Dieu ne répond pas, A cause de l'orgueil des méchants.

¹²Tam potom kričia, ale sa neohlasuje, pre pýchu zlých ľudí.

¹³C'est en vain que l'on crie, Dieu n'écoute pas, Le Tout-Puissant n'y a point égard.

¹³Isté je, že silný Bôh nepočuje márnosti, ani Všemohúci nebude hľadieť na to.

¹⁴Bien que tu dises que tu ne le vois pas, Ta cause est devant lui: attends-le!

¹⁴A čo ešte, keď hovoríš: Neuvidíš ho. - Súd je pred ním. Očakávaj na neho!

¹⁵Mais, parce que sa colère ne sévit point encore, Ce n'est pas à dire qu'il ait peu souci du crime.

¹⁵Ale teraz istotne navštívi jeho hnev ničotu, a on nepozná nijakej prílišnej spupnosti.

¹⁶Ainsi Job ouvre vainement la bouche, Il multiplie les paroles sans intelligence.

¹⁶A Job otvára svoje ústa na márnosť a množí svoje slová bez známosti.