French 1910

Slovakian

Job

4

1Eliphaz de Théman prit la parole et dit:
1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2Si nous osons ouvrir la bouche, en seras-tu peiné? Mais qui pourrait garder le silence?
2Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
3Voici, tu as souvent enseigné les autres, Tu as fortifié les mains languissantes,
3Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
4Tes paroles ont relevé ceux qui chancelaient, Tu as affermi les genoux qui pliaient.
4tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
5Et maintenant qu'il s'agit de toi, tu faiblis! Maintenant que tu es atteint, tu te troubles!
5A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
6Ta crainte de Dieu n'est-elle pas ton soutien? Ton espérance, n'est-ce pas ton intégrité?
6Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
7Cherche dans ton souvenir: quel est l'innocent qui a péri? Quels sont les justes qui ont été exterminés?
7Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
8Pour moi, je l'ai vu, ceux qui labourent l'iniquité Et qui sèment l'injustice en moissonnent les fruits;
8Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
9Ils périssent par le souffle de Dieu, Ils sont consumés par le vent de sa colère,
9Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
10Le rugissement des lions prend fin, Les dents des lionceaux sont brisées;
10Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
11Le lion périt faute de proie, Et les petits de la lionne se dispersent.
11starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
12Une parole est arrivée furtivement jusqu'à moi, Et mon oreille en a recueilli les sons légers.
12Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
13Au moment où les visions de la nuit agitent la pensée, Quand les hommes sont livrés à un profond sommeil,
13V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
14Je fus saisi de frayeur et d'épouvante, Et tous mes os tremblèrent.
14nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
15Un esprit passa près de moi.... Tous mes cheveux se hérissèrent....
15Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
16Une figure d'un aspect inconnu était devant mes yeux, Et j'entendis une voix qui murmurait doucement:
16Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
17L'homme serait-il juste devant Dieu? Serait-il pur devant celui qui l'a fait?
17Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
18Si Dieu n'a pas confiance en ses serviteurs, S'il trouve de la folie chez ses anges,
18Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
19Combien plus chez ceux qui habitent des maisons d'argile, Qui tirent leur origine de la poussière, Et qui peuvent être écrasés comme un vermisseau!
19A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
20Du matin au soir ils sont brisés, Ils périssent pour toujours, et nul n'y prend garde;
20Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
21Le fil de leur vie est coupé, Ils meurent, et ils n'ont pas acquis la sagesse.
21Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.