1Bildad de Schuach prit la parole et dit:
1Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:
2Jusqu'à quand veux-tu discourir de la sorte, Et les paroles de ta bouche seront-elles un vent impétueux?
2Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?
3Dieu renverserait-il le droit? Le Tout-Puissant renverserait-il la justice?
3Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?
4Si tes fils ont péché contre lui, Il les a livrés à leur péché.
4Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.
5Mais toi, si tu as recours à Dieu, Si tu implores le Tout-Puissant;
5Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,
6Si tu es juste et droit, Certainement alors il veillera sur toi, Et rendra le bonheur à ton innocente demeure;
6keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.
7Ton ancienne prospérité semblera peu de chose, Celle qui t'est réservée sera bien plus grande.
7A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.
8Interroge ceux des générations passées, Sois attentif à l'expérience de leurs pères.
8Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -
9Car nous sommes d'hier, et nous ne savons rien, Nos jours sur la terre ne sont qu'une ombre.
9Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -
10Ils t'instruiront, ils te parleront, Ils tireront de leur coeur ces sentences:
10Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?
11Le jonc croît-il sans marais? Le roseau croît-il sans humidité?
11Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?
12Encore vert et sans qu'on le coupe, Il sèche plus vite que toutes les herbes.
12Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.
13Ainsi arrive-t-il à tous ceux qui oublient Dieu, Et l'espérance de l'impie périra.
13Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,
14Son assurance est brisée, Son soutien est une toile d'araignée.
14ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.
15Il s'appuie sur sa maison, et elle n'est pas ferme; Il s'y cramponne, et elle ne résiste pas.
15Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.
16Dans toute sa vigueur, en plein soleil, Il étend ses rameaux sur son jardin,
16Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;
17Il entrelace ses racines parmi les pierres, Il pénètre jusque dans les murailles;
17na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.
18L'arrache-t-on du lieu qu'il occupe, Ce lieu le renie: Je ne t'ai point connu!
18Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.
19Telles sont les délices que ses voies lui procurent. Puis sur le même sol d'autres s'élèvent après lui.
19Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -
20Non, Dieu ne rejette point l'homme intègre, Et il ne protège point les méchants.
20Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,
21Il remplira ta bouche de cris de joie, Et tes lèvres de chants d'allégresse.
21zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.
22Tes ennemis seront couverts de honte; La tente des méchants disparaîtra.
22Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.