French 1910

Slovakian

Job

9

1Job prit la parole et dit:
1Zase odpovedal Job a riekol:
2Je sais bien qu'il en est ainsi; Comment l'homme serait-il juste devant Dieu?
2Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?
3S'il voulait contester avec lui, Sur mille choses il ne pourrait répondre à une seule.
3Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.
4A lui la sagesse et la toute-puissance: Qui lui résisterait impunément?
4Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!
5Il transporte soudain les montagnes, Il les renverse dans sa colère.
5On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;
6Il secoue la terre sur sa base, Et ses colonnes sont ébranlées.
6ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;
7Il commande au soleil, et le soleil ne paraît pas; Il met un sceau sur les étoiles.
7ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;
8Seul, il étend les cieux, Il marche sur les hauteurs de la mer.
8ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
9Il a créé la Grande Ourse, l'Orion et les Pléiades, Et les étoiles des régions australes.
9ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;
10Il fait des choses grandes et insondables, Des merveilles sans nombre.
10ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.
11Voici, il passe près de moi, et je ne le vois pas, Il s'en va, et je ne l'aperçois pas.
11Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.
12S'il enlève, qui s'y opposera? Qui lui dira: Que fais-tu?
12Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?
13Dieu ne retire point sa colère; Sous lui s'inclinent les appuis de l'orgueil.
13Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.
14Et moi, comment lui répondre? Quelles paroles choisir?
14A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!
15Quand je serais juste, je ne répondrais pas; Je ne puis qu'implorer mon juge.
15Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.
16Et quand il m'exaucerait, si je l'invoque, Je ne croirais pas qu'il eût écouté ma voix,
16Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,
17Lui qui m'assaille comme par une tempête, Qui multiplie sans raison mes blessures,
17on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.
18Qui ne me laisse pas respirer, Qui me rassasie d'amertume.
18Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.
19Recourir à la force? Il est tout-puissant. A la justice? Qui me fera comparaître?
19Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?
20Suis-je juste, ma bouche me condamnera; Suis-je innocent, il me déclarera coupable.
20Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.
21Innocent! Je le suis; mais je ne tiens pas à la vie, Je méprise mon existence.
21Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.
22Qu'importe après tout? Car, j'ose le dire, Il détruit l'innocent comme le coupable.
22Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.
23Si du moins le fléau donnait soudain la mort!... Mais il se rit des épreuves de l'innocent.
23Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.
24La terre est livrée aux mains de l'impie; Il voile la face des juges. Si ce n'est pas lui, qui est-ce donc?
24Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?
25Mes jours sont plus rapides qu'un courrier; Ils fuient sans avoir vu le bonheur;
25A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.
26Ils passent comme les navires de jonc, Comme l'aigle qui fond sur sa proie.
26Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.
27Si je dis: Je veux oublier mes souffrances, Laisser ma tristesse, reprendre courage,
27Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;
28Je suis effrayé de toutes mes douleurs. Je sais que tu ne me tiendras pas pour innocent.
28obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.
29Je serai jugé coupable; Pourquoi me fatiguer en vain?
29Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!
30Quand je me laverais dans la neige, Quand je purifierais mes mains avec du savon,
30Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,
31Tu me plongerais dans la fange, Et mes vêtements m'auraient en horreur.
31i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.
32Il n'est pas un homme comme moi, pour que je lui réponde, Pour que nous allions ensemble en justice.
32Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.
33Il n'y a pas entre nous d'arbitre, Qui pose sa main sur nous deux.
33Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.
34Qu'il retire sa verge de dessus moi, Que ses terreurs ne me troublent plus;
34Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,
35Alors je parlerai et je ne le craindrai pas. Autrement, je ne suis point à moi-même.
35vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.