1Ne porte pas envie aux hommes méchants, Et ne désire pas être avec eux;
1Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
2Car leur coeur médite la ruine, Et leurs lèvres parlent d'iniquité.
2Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
3C'est par la sagesse qu'une maison s'élève, Et par l'intelligence qu'elle s'affermit;
3Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
4C'est par la science que les chambres se remplissent De tous les biens précieux et agréables.
4a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.
5Un homme sage est plein de force, Et celui qui a de la science affermit sa vigueur;
5Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.
6Car tu feras la guerre avec prudence, Et le salut est dans le grand nombre des conseillers.
6Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.
7La sagesse est trop élevée pour l'insensé; Il n'ouvrira pas la bouche à la porte.
7Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.
8Celui qui médite de faire le mal S'appelle un homme plein de malice.
8Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
9La pensée de la folie n'est que péché, Et le moqueur est en abomination parmi les hommes.
9Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.
10Si tu faiblis au jour de la détresse, Ta force n'est que détresse.
10Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.
11Délivre ceux qu'on traîne à la mort, Ceux qu'on va égorger, sauve-les!
11Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?
12Si tu dis: Ah! nous ne savions pas!... Celui qui pèse les coeurs ne le voit-il pas? Celui qui veille sur ton âme ne le connaît-il pas? Et ne rendra-t-il pas à chacun selon ses oeuvres?
12Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.
13Mon fils, mange du miel, car il est bon; Un rayon de miel sera doux à ton palais.
13Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.
14De même, connais la sagesse pour ton âme; Si tu la trouves, il est un avenir, Et ton espérance ne sera pas anéantie.
14Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.
15Ne tends pas méchamment des embûches à la demeure du juste, Et ne dévaste pas le lieu où il repose;
15Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
16Car sept fois le juste tombe, et il se relève, Mais les méchants sont précipités dans le malheur.
16Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.
17Ne te réjouis pas de la chute de ton ennemi, Et que ton coeur ne soit pas dans l'allégresse quand il chancelle,
17Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,
18De peur que l'Eternel ne le voie, que cela ne lui déplaise, Et qu'il ne détourne de lui sa colère.
18aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.
19Ne t'irrite pas à cause de ceux qui font le mal, Ne porte pas envie aux méchants;
19Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.
20Car il n'y a point d'avenir pour celui qui fait le mal, La lampe des méchants s'éteint.
20Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.
21Mon fils, crains l'Eternel et le roi; Ne te mêle pas avec les hommes remuants;
21Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.
22Car soudain leur ruine surgira, Et qui connaît les châtiments des uns et des autres?
22Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
23Voici encore ce qui vient des sages: Il n'est pas bon, dans les jugements, d'avoir égard aux personnes.
23I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.
24Celui qui dit au méchant: Tu es juste! Les peuples le maudissent, les nations le maudissent.
24Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
25Mais ceux qui le châtient s'en trouvent bien, Et le bonheur vient sur eux comme une bénédiction.
25Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.
26Il baise les lèvres, Celui qui répond des paroles justes.
26Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.
27Soigne tes affaires au dehors, Mets ton champ en état, Puis tu bâtiras ta maison.
27Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.
28Ne témoigne pas à la légère contre ton prochain; Voudrais-tu tromper par tes lèvres?
28Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
29Ne dis pas: Je lui ferai comme il m'a fait, Je rendrai à chacun selon ses oeuvres.
29Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
30J'ai passé près du champ d'un paresseux, Et près de la vigne d'un homme dépourvu de sens.
30Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.
31Et voici, les épines y croissaient partout, Les ronces en couvraient la face, Et le mur de pierres était écroulé.
31A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.
32J'ai regardé attentivement, Et j'ai tiré instruction de ce que j'ai vu.
32A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.
33Un peu de sommeil, un peu d'assoupissement, Un peu croiser les mains pour dormir!...
33Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,
34Et la pauvreté te surprendra, comme un rôdeur, Et la disette, comme un homme en armes.
34a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.