¹Tetapi Ayub menjawab, "Seringkali kudengar pendapat demikian; penghiburanmu hanyalah siksaan.

¹Zase odpovedal Job a riekol:

²(16:1)

²Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.

³Kapankah omong kosong itu kamu hentikan? Apa yang merangsang kamu untuk memberi jawaban?

³Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?

⁴Seandainya kamu ini aku, dan aku kamu, aku pun dapat bicara sama seperti itu. Kubanjiri kamu dengan penuturan; kepalaku akan kugeleng-gelengkan.

⁴I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!

⁵Hatimu akan kukuatkan dengan berbagai anjuran; kata-kataku akan memberi penghiburan.

⁵Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -

⁶Kalau aku bicara, deritaku tidak reda; jika aku berdiam diri, apa pula gunanya?

⁶Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?

⁷Allah, membuat aku kepayahan; seluruh keluargaku telah dibinasakan.

⁷Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu

⁸Dia menentang dan menangkap aku. Sekarang kurus keringlah tubuhku, dan bagi banyak orang itulah buktinya bahwa aku telah berdosa.

⁸a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.

⁹Dengan geram Allah merobek-robek tubuhku; dengan sangat benci Ia memandang aku.

⁹Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.

¹⁰Orang-orang mengejek aku dengan mulut terbuka lebar; aku dikeroyok dan pipiku ditampar.

¹⁰Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.

¹¹Allah menyerahkan aku kepada orang durhaka; aku dijatuhkan-Nya ke tangan orang durjana.

¹¹Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.

¹²Tadinya hidupku aman dan sentosa, tapi Allah menyerang aku dengan tiba-tiba. Tengkukku dicengkeram-Nya dan aku dicampakkan; dijadikan-Nya aku sasaran untuk latihan.

¹²Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.

¹³Tanpa rasa iba Ia terus memanah aku, sehingga terburailah isi perutku.

¹³Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.

¹⁴Ia menyerbu seperti seorang pejuang, dan melukai aku dengan berulang-ulang.

¹⁴Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.

¹⁵Aku memakai karung tanda kesedihan, dan duduk dalam debu karena dikalahkan.

¹⁵Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.

¹⁶Wajahku merah karena tangisku; kelopak mataku bengkak dan biru.

¹⁶Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.

¹⁷Tapi aku tidak melakukan kekerasan; nyata tuluslah doaku kepada TUHAN.

¹⁷Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.

¹⁸Hai bumi, kejahatan terhadapku jangan sembunyikan; jangan diamkan teriakku minta keadilan.

¹⁸Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!

¹⁹Aku tahu bahwa Pembelaku ada di surga; Ia memberi kesaksian bahwa aku tak berdosa.

¹⁹I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.

²⁰Aku diejek teman-temanku dan ditertawakan; sambil menangis aku menghadap Allah minta bantuan.

²⁰Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.

²¹Ah, kiranya Allah sendiri membela aku di hadapan-Nya, seperti seorang yang rela membela sahabatnya.

²¹Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!

²²Tahun-tahunku yang sisa tak banyak lagi; sebentar lagi aku pergi dan tak akan kembali.

²²Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.