¹Ajalku sudah dekat, hampir putuslah napasku; hanyalah kuburan yang tinggal bagiku.

¹Môj duch je rozrušený; moje dni hasnú; zbývajú mi hroby.

²Orang menjadikan aku bahan ejekan; kulihat betapa mereka melontarkan sindiran.

²Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!

³Aku ini jujur, ya Allah. Percayalah padaku! Siapa lagi yang dapat menyokong perkataanku?

³Nože polož záloh; zaruč sa u seba za mňa! Lebo veď kde kto iný uderí do mojej ruky!

⁴Kaututup hati mereka sehingga tak mengerti; jangan sampai mereka menundukkan aku kini.

⁴Pretože si prikryl ich srdce, aby nerozumeli, preto ich ani nepovýšiš.

⁵Menurut pepatah, siapa mengadukan teman demi keuntungan, anak-anaknya sendiri akan menerima pembalasan.

⁵Kto za podiel oznámi blížnych, toho synov oči sa zatmejú.

⁶Kini aku disindir dengan pepatah itu; mereka datang untuk meludahi mukaku.

⁶Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.

⁷Mataku kabur karena dukacita; seluruh tubuhku kurus merana.

⁷Moje oko zoslablo od žiaľu, a všetky moje údy sú podobné tôni.

⁸Orang yang saleh, terkejut dan heran; orang yang tak bersalah, menganggap aku tidak bertuhan.

⁸Statoční ľudia priami sa hrozia nad tým, a nevinný sa poburuje nad pokrytcom.

⁹Orang yang baik dan yang tidak bersalah, makin yakin cara hidupnya berkenan kepada Allah.

⁹Avšak spravedlivý sa bude držať svojej cesty, a ten, kto je čistých rúk, priberie sily.

¹⁰Tapi seandainya kamu semua datang ke mari, tak seorang bijaksana pun yang akan kudapati.

¹⁰Ale i vy všetci sa vráťte a nože poďte! Lež nenajdem medzi vami múdreho.

¹¹Hari-hariku telah lalu, gagallah segala rencanaku; hilang pula semua cita-cita hatiku.

¹¹Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca.

¹²Tetapi sahabat-sahabatku berkata, 'Malam itu siang dan terang hampir tiba.' Namun aku tahu dalam hatiku bahwa tetap gelaplah keadaanku.

¹²Noc mi obracajú na deň, a zase vraj svetlo je blízko tmy.

¹³Hanya dunia mautlah yang kuharapkan, di sanalah aku akan tidur dalam kegelapan.

¹³I keby som niečo očakával, jednako bude hrob mojím domom; vo tme si usteliem svoju ložu.

¹⁴Kuburku kunamakan "Ayahku", dan cacing-cacing pemakan tubuhku kusebut "Ibu" dan "Saudara perempuanku".

¹⁴Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.

¹⁵Di manakah harapan bagiku; siapa melihat adanya bahagia untukku?

¹⁵Kde je tedy moje očakávanie? A čo do môjho očakávania, kto kedy ho uvidí?

¹⁶Apabila aku turun ke dunia orang mati, aku tidak mempunyai harapan lagi."

¹⁶Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akže všetko spolu spočíva na prachu.