1Ayub melanjutkan uraiannya, katanya,
1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
2"Kiranya hidupku dapat lagi seperti dahulu, waktu Allah melindungi aku.
2Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
3Aku selalu diberi-Nya pertolongan, diterangi-Nya waktu berjalan dalam kegelapan.
3Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
4Itulah hari-hari kejayaanku, ketika keakraban Allah menaungi rumahku.
4Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
5Waktu itu, Yang Mahakuasa masih mendampingi aku, dan anak-anakku ada di sekelilingku.
5kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
6Ternakku menghasilkan banyak sekali susu. Banyak minyak dihasilkan oleh pohon-pohon zaitunku, meskipun ditanam di tanah berbatu.
6kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
7Jika para tua-tua kota duduk bersama, dan kuambil tempatku di antara mereka,
7keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
8minggirlah orang-orang muda, segera setelah aku dilihat mereka. Juga orang-orang tua bangkit dengan khidmat; untuk memberi hormat.
8Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
9Bahkan para pembesar berhenti berkata-kata,
9Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
10dan orang penting pun tidak berbicara.
10hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
11Siapa pun kagum jika mendengar tentang aku; siapa yang melihat aku, memuji jasaku.
11Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
12Sebab, kutolong orang miskin yang minta bantuan; kusokong yatim piatu yang tak punya penunjang.
12Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
13Aku dipuji oleh orang yang sangat kesusahan, kutolong para janda sehingga mereka tentram.
13Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
14Tindakanku jujur tanpa cela; kutegakkan keadilan senantiasa.
14Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
15Bagi orang buta, aku menjadi mata; bagi orang lumpuh, aku adalah kakinya.
15Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
16Bagi orang miskin, aku menjadi ayah; bagi orang asing, aku menjadi pembela.
16Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
17Tapi kuasa orang kejam, kupatahkan, dan kurban mereka kuselamatkan.
17Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
18Harapanku ialah mencapai umur yang tinggi, dan mati dengan tenang di rumahku sendiri.
18A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
19Aku seperti pohon yang subur tumbuhnya, akarnya cukup air dan embun membasahi dahannya.
19Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
20Aku selalu dipuji semua orang, dan tak pernah kekuatanku berkurang.
20Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
21Orang-orang diam, jika aku memberi nasihat; segala perkataanku mereka dengarkan dengan cermat.
21Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
22Sehabis aku bicara, tak ada lagi yang perlu ditambahkan; perkataan meresap seperti tetesan air hujan.
22Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
23Semua orang menyambut kata-kataku dengan gembira, seperti petani menyambut hujan di musim bunga.
23očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
24Kutersenyum kepada mereka ketika mereka putus asa; air mukaku yang bahagia menambah semangat mereka.
24Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
25Akulah yang memegang pimpinan, dan mengambil segala keputusan. Kupimpin mereka seperti raja di tengah pasukannya, dan kuhibur mereka dalam kesedihannya.
25Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.