1Lalu berbicaralah Elifas, katanya: "Ayub, kesalkah engkau bila aku bicara? Tak sanggup aku berdiam diri lebih lama.
1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2(4:1)
2Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
3Banyak orang telah kauberi pelajaran, dan mereka yang lemah telah kaukuatkan.
3Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
4Kata-katamu yang memberi semangat, membangunkan orang yang tersandung, lemas dan penat.
4tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
5Tetapi kini engkau sendiri ditimpa duka; kau terkejut, dan menjadi putus asa.
5A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
6Bukankah engkau setia kepada Allah; bukankah hidupmu tiada cela? Jika begitu, sepantasnyalah engkau yakin dan tak putus asa.
6Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
7Pikirlah, pernahkah orang yang tak bersalah ditimpa celaka dan musibah?
7Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
8Aku tahu dari pengamatan bahwa orang yang membajak ladang kejahatan, dan menabur benih bencana bagai biji tanaman, akan menuai celaka dan kesusahan!
8Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
9Bagai badai, begitulah murka Allah membinasakan mereka hingga punah!
9Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
10Orang jahat mengaum dan meraung, bagaikan singa mereka menggerung. Tetapi Allah membungkam mereka serta mematahkan gigi-giginya.
10Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
11Mereka mati seperti singa kekurangan makanan, sehingga anak-anaknya bercerai-berai tak keruan.
11starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
12Pernah suatu wahyu sampai kepadaku, bagaikan bisikan halus dalam telingaku.
12Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
13Tidurku terganggu dan terusik olehnya, seperti mendapat mimpi yang buruk di malam buta.
13V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
14Aku pun terkejut dan menggigil gentar; seluruh tubuhku bergundang, gemetar.
14nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
15Angin sepoi menyentuh wajahku, maka tegaklah bulu romaku.
15Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
16Suatu sosok berdiri di hadapanku; kutatap, tetapi ia asing bagiku. Lalu kudengar bunyi suara memecah heningnya suasana,
16Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
17'Mungkinkah manusia tanpa salah di hadapan Allah? Mungkinkah ia tidak bercela di mata Penciptanya?
17Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
18Bahkan hamba-hamba Allah di surga, tak dapat dipercayai oleh-Nya. Bahkan pada malaikat-malaikat-Nya didapati-Nya kesalahan dan cela.
18Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
19Apalagi makhluk dari tanah liat makhluk debu yang dapat dipencet seperti ngengat!
19A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
20Makhluk itu hidup di waktu pagi, lalu mati terlantar di senja hari, dan untuk selamanya ia tak diingat lagi.
20Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
21Maka hilanglah segala yang dimiliki; ia pun mati tanpa beroleh akal budi.'
21Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.