¹Mihing numei apan piang nite tawmchik ahia,

¹Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.

²Pak bangin hong dawn khiaa, a vuai nawn pah, limliap bangin a taia, a om gige kei.

²Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.

³Huan mi huchibang tungah ma mit na hakin, nang toh vaihawmna ah kei non pi hia?

³A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!

⁴Thil nin akipanin kuan ahia thil siang la khe thei? Kuamahin.

⁴Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -

⁵A nite sehsa ahi chih theiin, na kiangah a khate simna a oma, a kan theilouh dingin a gamgite na septa hi;

⁵Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:

⁶Amah en ken, a khawl theihna dingin, kiloh banga, a ni a hihkim matan.

⁶odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.

⁷Phuk paihin om mahleh, a hongsel nawn dinga, huaia ahiang nou a tawp kei ding, chih sing adin lametna lah a om ngala.

⁷Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.

⁸Huaia a zung lei ah upa mahleh, huaia a kungpi lei ah sita mahleh;

⁸Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:

⁹Himahleh tui gim jiakin a hongnou thak dia, singsuan bangin bawkte a honnei khe nawn ding hi.

⁹keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec.

¹⁰Himahleh mihing a sia, a mang jel hi: ahi, mihingin kha a khaha, huan koiah a om a?

¹⁰Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!

¹¹Tuipi akipan tuite a pai bangin, luipi bel a tula, a kang hi;

¹¹Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:

¹²Huaimahbangin mihing a luma a thou kei hi: vante a om nawn louh matan, akhanglou kei ding uh, a ihmu uh leng a halhkhe sam kei ding uhi.

¹²tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.

¹³Aw Seol ah honna sel lechin aw, na thangpaihna aman masiah honna guk kep lechin, hun sehsa honna piain, kei hontheigige lechin aw;

¹³Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!

¹⁴Mi si leh, a hing nawn diam? ka galdouna leh nasepna ni tengteng ka ngak dinga, ka suahtakna a hongtun ma tanin.

¹⁴Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.

¹⁵Non na sam dia, huan ka hondawng ding hi: na khut nasep non lunggulh ding hi.

¹⁵Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.

¹⁶Himahleh tuin ka kalsuante na sima: ka khelhna peuhmah na chiamteh hi.

¹⁶Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.

¹⁷Ip sungah ka tatlekna bilhin a oma, huan ka thulimlouhna na gonggak hi.

¹⁷Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.

¹⁸Huan mual puk bangmahlou a honghi taktaka, a mun akipanin suangpi suanin a om hi;

¹⁸Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;

¹⁹Tuiten suang a kiamsak ua; huaia dimletten leia leivui a tai mang uh; huan mihing lametna na hihsia hi.

¹⁹voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.

²⁰Khantawnin amah na zou a, a paia; a mel na lamdang saka, amah na sawl mang hi.

²⁰Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.

²¹A tapate zahin a om ua, aman a theikei; hihniamin a om ua, himahleh aman amau ahi chih a theikei.Himahleh a tunga a sain natna a neia, huan a sunga a khain a sun hi.

²¹Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.

²²Himahleh a tunga a sain natna a neia, huan a sunga a khain a sun hi.

²²Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.