¹Lei tungah mihing adin kidouna a om kei mo? huan a nite kilohmi nite bang ahi ka hia?

¹Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

²Lim deih mahmah sikha bangin, a loh lamen kilohmi bangin:

²Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu,

³Huaibangin bangmahlou khate nei dinga bawl ka hi, huan kei adingin jan chimhuaite seh ahi hi.

³tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia.

⁴Ka lup chiangin, Chikchiangin ka thou dia? ka chi a; himahleh jan a sawt hi; huan khatlam khatlamah ni suah matan kilumlehnain ka dim hi.

⁴Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku.

⁵Ka sa than leh leivui khalin a tuama; ka vun a kimata a puakkham thak hi.

⁵Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom.

⁶Ka nite siamganmi khohthei sangin a kin jawa, lametna beia zatbei ahi.

⁶Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.

⁷Aw ka hinna huih ahi chih theigige in: ka mitin hoih a mu nawn kei ding hi.

⁷Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;

⁸Kei honmu mitin honen thei nawn takei dinga; na mitte ka tugnah a om ding ua, himahleh ka omta kei ding hi.

⁸neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude.

⁹Meipi a mangthanga a omta kei bangin, huchiin kuapeuh Seola pai suk a hongpai tou nawnta kei uhi.

⁹Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore;

¹⁰A in ah a kik nawnta kei dinga, a munin amah a thei nawnta kei ding hi.

¹⁰nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto.

¹¹Huaijiakin ka kam ka khou kei dinga; ka lungsim gimnaah thu ka gen ding; ka kha haksatna ah ka phun ding hi.

¹¹Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše.

¹²Tuipi ka hi hia, a hihkeileh tuipiganhinglian, huchia kei na honchin nak?

¹²Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž?

¹³Ka lupnain honlungmuan dinga, ka tutna nemin ka phunna a jangkhaisak ding, ka chih chiangin;

¹³Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku;

¹⁴Huaichiangin mangtein na honlau saka, mengmuhnatein na honmulkimsak hi:

¹⁴vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami,

¹⁵Huchiin ka khain heklup leh sihna a tela, hiai ka guhte sangin.

¹⁵takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti.

¹⁶Ka hinna ka chimtaka; ka hing gige kei ding: honom sak maimai un; ka nite lah bangmahlou ahi ngala.

¹⁶Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.

¹⁷Mihing bang ahi, amah na hihlet dinga, amah tunga na lungtang na koih dinga.

¹⁷Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

¹⁸Jingsang tenga amah na veh dinga, mitphiat chiha amah na ettel ding?

¹⁸A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle?

¹⁹Bangtan vei kei honlehngatsan lou ding na hia, bangtanvei ka chil ka nawmvalh matan honomsak maimai lou ding na hia?

¹⁹Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?

²⁰Na khial hita leng, na tungah bang ka hiha, Aw mite chingpa nang? bangdia nang adia chiamtehna banga konkoih na hia, huchia keimaha dia puakgik ka hih maimah?Huan bangdia ka tatlekna ngaidam loua, ka thulimlohna la mang lou oi? Kei tuin leivuia lum ding ka hi a; kuhkaltakin na honzong dia, himahleh ka omta kei ding.

²⁰Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom?

²¹Huan bangdia ka tatlekna ngaidam loua, ka thulimlohna la mang lou oi? Kei tuin leivuia lum ding ka hi a; kuhkaltakin na honzong dia, himahleh ka omta kei ding.

²¹A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.