¹Ka tapa, na inveng adia moh khu dia na din leh, mikhual adinga na khut na kichiam leh,

¹Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,

²Na kama thute a awk na hiha, na kama thute a mat na hih leh,

²zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.

³Tuin hiai hihin, ka tapa, nang leh nang kihonkhiain, na inveng khut sungah na hongom chih theiin; kuanin, nang leh nang kiniamkhiak inla, na inveng vangen ngutngut in.

³Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.

⁴Na mitte ihmu sak kenla, na mitvunte leng lusu sak sam ken.

⁴Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.

⁵Gamvakpa khuta sakhipi bangin kihonkhia in, thangkampa khuta vasa bangin.

⁵Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.

⁶Miksi kiangah hoh in, nang thadah; a lampite ngaihtuah inla, pil in:

⁶Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.

⁷Hausa, heutu, hiam vaihawmmi, neilouin,

⁷On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,

⁸Nipi chiangin a an a sutuaha, pawltak chiangin a an a kaikhawm hi.

⁸pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.

⁹Bang tan ihmu ding na hia, aw thadah? Na ihmutna akipan chikchianga thou ding na hia?

⁹Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?

¹⁰Neukha ihmut lai, neukha lusuk, ihmu dinga neukha khutte khep:

¹⁰Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,

¹¹Huchiin na gentheihna guta bangin a hongpai dia, huan na taksapna mi kigalvan bangin.

¹¹a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.

¹²Mi phatuam lou, mi gilou; kam kiuangsak toh a vaka;

¹²Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.

¹³A mittein chiamtehna a bawla, a khetein thu a gena, a khutzung tein chiamtehna a bawl;

¹³Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.

¹⁴A lungtang sungah hoihlouhna a oma, gilou a gel gige; kilemlouhna a tuh naknak.

¹⁴Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.

¹⁵Huaijiakin a tuahsiatna thakhatin a hongtung dia; thakhata kek gawp in a om dia, a hihdamna beiin.

¹⁵Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.

¹⁶Toupan a muhdah thil guk a oma; ahi, amah adia kihhuai sagih a om hi:

¹⁶Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:

¹⁷Mit kiuangsakte, lei juauthei, mi hoih sisan suah khutte;

¹⁷vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;

¹⁸Ngaihtuahna gilou ngaihtuah lungtang, siatna hih dinga kin tai khete;

¹⁸srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;

¹⁹Juau thugen palai taklou, leh unaute laka kilemlouhna tuh.

¹⁹lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.

²⁰Ka tapa, na pa thupiak juiin, huan na nu dan mangngilh ken:

²⁰Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;

²¹Na lungtang tungah vial gige inla, na ngawng kimah khihin.

²¹priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.

²²Na vak chiangin, nang a honpi ding: na ihmut chiangin, nang a honveng ding hi; huan na khanloh chiangin, nang a honhoupih ding.

²²Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.

²³Thupiak lah khawnvak ahi ngala: huan dan vakna ahi; huchiin hilhna taihilhna hinna lampi ahi:

²³Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,

²⁴Numei gilou akipan nang honkem ding, mikhual lei maitangphatna akipanin.

²⁴aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.

²⁵Na lungtangin a kilawmna lunggulh ken; a mitvuntein nang honman kei hen.

²⁵Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.

²⁶Numaei kijuaknu jiakin pasal tanghou thema matin a om hi: huchiin angkawmnun hinna manpha a zong sek hi.

²⁶Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.

²⁷Min a ang sungah mei a la thei diam, a puante a kang kei diam?

²⁷Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?

²⁸Ahihkeileh mi suangkuangthei sa tungah a vak thei diam, a khete a kang kei diam?

²⁸Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?

²⁹Huchibangin kuapeuh a inveng ji huan; kuapeuh amah khoih gawtlouh a om kei ding.

²⁹Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.

³⁰Miten guta a musit kei ua, a gil kiallaia a kha lungtaisak dinga a guk leh:

³⁰Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.

³¹Himahleh muha a om leh, azah sagihin a din ding; a ina vantengteng a pe ding hi.

³¹A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.

³²Kuapeuh angkawm theisiamna bei ahi: amah kha hihse dinga a hih ahi.

³²No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.

³³Liamnate leh zumhuaite a mu ding; huan a zahpihhuaina nulmang ahi kei ding.

³³Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.

³⁴Mullitna lah mi thangpaihna ahi ngala; huchiin phulak ni chiangin a hawi kei ding hi.Tatna a limsak kei dinga; thilpiak tampi pe lechin leng, lungdamin a om kei ding hi.

³⁴Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.

³⁵Tatna a limsak kei dinga; thilpiak tampi pe lechin leng, lungdamin a om kei ding hi.

³⁵Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.