1Modlitwa Mojżesza, męża Bożego. Panie! tyś bywał ucieczką naszą od narodu do narodu.
1Modlitba Mojžiša, muža Božieho. Pane, ty si nám bol príbytkom z pokolenia na pokolenie.
2Pierwej niżli góry stanęły i niżliś wykształtował ziemię, i okrąg świata, oto zaraz od wieku aż na wieki tyś jest Bogiem.
2Prv ako boly splodené vrchy, a prv ako si roditeľsky sformoval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty silný Bôh!
3Ty znowu człowieka w proch obracasz, a mówisz: Nawróćcie się synowie ludzcy.
3Pôsobíš to, aby sa smrteľný človek biedny navrátil až do prachu, a hovoríš: Navráťte sa, synovia človeka!
4Albowiem tysiąc lat przed oczyma twemi są jako dzieó wczorajszy, który przeminął, i jako straż nocna.
4Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď pominul, a jako stráž vnoci.
5Powodzią porywasz ich; są jako sen, i jako trawa, która z poranku rośnie.
5Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.
6Z poranku kwitnie i rośnie; ale w wieczór bywa pokoszona, i usycha.
6Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne.
7Albowiem od gniewu twego giniemy, a popędliwością twoją jesteśmy przestraszeni.
7Lebo hynie od tvojho hnevu a sme predesení tvojou prchlivosťou.
8Położyłeś nieprawości nasze przed sobą, tajne występki nasze przed jasnością oblicza twego.
8Položil si naše neprávosti pred seba, naše tajnosti do svetla svojej tvári.
9Skąd wszystkie dni nasze nagle przemijają dla gniewu twego; jako słowa niszczeją lata nasze.
9Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč.
10Dni wieku naszego jest lat siedmdziesiąt, a jeźli kto duższy, lat ośmdziesiąt, a to, co najlepszego w nich, tylko kłopot i nędza, a gdy to pominie, tedy prędko odlatujemy.
10Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme.
11Ale któż zna srogość gniewu twego? albo kto bojąc się ciebie zna zapalczywość twoję?
11Ale kto zná silu tvojho hnevu, a že jaká je tvoja bázeň, taký je aj tvoj búrlivý hnev?
12Nauczże nas obliczać dni naszych, abyśmy przywiedli serce do mądrości.
12Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca.
13Nawróćże się, Panie! dokądże odwłaczasz? zlitujże się nad sługami twymi.
13Navráť sa, Hospodine! Až dokedy? - A zľutuj sa nad svojimi služobníkmi!
14Nasyćże nas z poranku miłosierdziem twojem; tak, abyśmy wesoło śpiewać i radować się mogli po wszystkie dni nasze.
14Nasýť nás hneď ráno svojou milosťou, a budeme plesať a radovať sa po všetky svoje dni.
15Rozweselże nas według dni, którycheś nas utrapił, według lat, którycheśmy doznali złego.
15Obveseľ nás podľa dní, v ktorých si nás trápil, podľa rokov, v ktorých sme videli zlé.
16Niech będzie znaczna przy sługach twoich sprawa twoja, a chwała twoja przy synach ich.
16Nech sa vidí pri tvojich služobníkoch tvoje dielo a tvoja sláva nad ich synmi!
17Niech będzie przyjemność Pana, Boga naszego, przy nas, a sprawę rąk naszych utwierdź między nami, sprawę rąk naszych utwierdź, Panie!
17Nech je ľúbeznosť Pána, našeho Boha, nad nami, a upevni dielo našich rúk u nás! Prosíme, upevni dielo našich rúk!