1Pójdźcież, śpiewajmy Panu; wykrzykujmy skale zbawienia naszego.
1Poďte, plesajme Hospodinovi! Pokrikujme s radosťou skale svojho spasenia!
2Uprzedźmy oblicze jego z chwałą; psalmy mu śpiewajmy.
2Predídime jeho tvár s chválou! Pokrikujme mu radostne žalmy!
3Albowiem Pan jest Bóg wielki, i król wielki nade wszystkich bogów.
3Lebo Hospodin je silný Bôh veľký a veľký Kráľ nad všetkými bohmi,
4W jegoż rękach są głębokości ziemi, i wierzchy gór jego są.
4v ktorého ruke sú nevystihlé hlbiny zeme, a končiare vrchov sú jeho.
5Jegoż jest morze, bo je on uczynił; i ziemia, którą ręce jego ukształtowały.
5Jeho je more, a on ho učinil, i sušinu sformovaly jeho ruky.
6Pójdźcie, kłaniajmy się, a upadajmy przed nim; klękajmy przed Panem, stworzycielem naszym.
6Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom.
7Onci jest zaiste Bóg nasz, a myśmy lud pastwiska jego, i owce rąk jego. Dziś, jeźli głos jego usłyszycie,
7Lebo on je náš Bôh, a my sme ľud jeho pastvy, sme stádom jeho ruky. Dnes, ak počujete jeho hlas,
8Nie zatwardzajcież serca swego, jako w Meryba, a jako czasu kuszenia na puszczy.
8nezatvrdzujte svojho srdca jako v Meríbe, jako v deň pokušenia na púšti,
9Kiedy mię kusili ojcowie wasi, doświadczylić mię, i widzieli sprawy moje.
9kde ma pokúšali vaši otcovia; zkúsili ma aj videli moje dielo.
10Przez czterdzieści lat miałem spór z tym narodem, i rzekłem: Lud ten błądzi sercem, a nie poznali dróg moich;
10Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,
11Którymem przysiągł w popędliwości mojej, że nie wnijdą do odpocznienia mego.
11takže som konečne prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku.