¹Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more

¹And I do not wish you to be ignorant, brethren, that all our fathers were under the cloud, and all passed through the sea,

²a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori

²and all to Moses were baptized in the cloud, and in the sea;

³a všetci jedli ten istý duchovný pokrm

³and all the same spiritual food did eat,

⁴a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.

⁴and all the same spiritual drink did drink, for they were drinking of a spiritual rock following them, and the rock was the Christ;

⁵Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.

⁵but in the most of them God was not well pleased, for they were strewn in the wilderness,

⁶A to všetko sa nám stalo výstražným príkladom nato, aby sme neboli žiadostiví zlého, jako aj oni žiadali.

⁶and those things became types of us, for our not passionately desiring evil things, as also these did desire.

⁷Ani nebuďte modlármi jako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jesť a piť, a vstali, aby sa hrali.

⁷Neither become ye idolaters, as certain of them, as it hath been written, `The people sat down to eat and to drink, and stood up to play;`

⁸Ani nesmilnime, jako niektorí z nich smilnili, a padlo ich v jeden deň dvadsaťtri tisíc.

⁸neither may we commit whoredom, as certain of them did commit whoredom, and there fell in one day twenty-three thousand;

⁹Ani nepokúšajme Krista, jako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov.

⁹neither may we tempt the Christ, as also certain of them did tempt, and by the serpents did perish;

¹⁰Ani nerepcite, jako niektorí z nich reptali a zhynuli od zhubcu.

¹⁰neither murmur ye, as also some of them did murmur, and did perish by the destroyer.

¹¹A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došly konce vekov.

¹¹And all these things as types did happen to those persons, and they were written for our admonition, to whom the end of the ages did come,

¹²A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol.

¹²so that he who is thinking to stand — let him observe, lest he fall.

¹³Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.

¹³No temptation hath taken you — except human; and God is faithful, who will not suffer you to be tempted above what ye are able, but He will make, with the temptation, also the outlet, for your being able to bear [it].

¹⁴Preto, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom.

¹⁴Wherefore, my beloved, flee from the idolatry;

¹⁵Jako rozumným hovorím. Vy sami posúďte, čo vravím.

¹⁵as to wise men I speak — judge ye what I say:

¹⁶Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom?

¹⁶The cup of the blessing that we bless — is it not the fellowship of the blood of the Christ? the bread that we break — is it not the fellowship of the body of the Christ?

¹⁷Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.

¹⁷because one bread, one body, are we the many — for we all of the one bread do partake.

¹⁸Vidzte Izraela podľa tela! Či tí, ktorí jedia obeti, nie sú účastníkmi oltára?

¹⁸See Israel according to the flesh! are not those eating the sacrifices in the fellowship of the altar?

¹⁹Čo tedy hovorím? Že azda obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo?

¹⁹what then do I say? that an idol is anything? or that a sacrifice offered to an idol is anything? —

²⁰Ale že to, čo pohania zabíjajúc obetujú, obetujú démonom a nie Bohu. A nechcel by som, aby ste vy boli účastníkmi démonov.

²⁰[no,] but that the things that the nations sacrifice — they sacrifice to demons and not to God; and I do not wish you to come into the fellowship of the demons.

²¹Nemôžete piť kalich Pánov i kalich démonov. Nemôžeme mať účasť na stole Pánovom i na stole démonov.

²¹Ye are not able the cup of the Lord to drink, and the cup of demons; ye are not able of the table of the Lord to partake, and of the table of demons;

²²Alebo či popudzujeme Pána k hnevu? Či sme azda silnejší od neho?

²²do we arouse the Lord to jealousy? are we stronger than He?

²³Všetko smiem, ale nie je všetko užitočné. Všetko smiem, ale nie všetko vzdeláva.

²³All things to me are lawful, but all things are not profitable; all things to me are lawful, but all things do not build up;

²⁴Nech nikto nehľadá svojho vlastného, ale každý to, čo je blížneho.

²⁴let no one seek his own — but each another`s.

²⁵Všetko, čo sa predáva v mastných krámoch, jedzte a nič sa nevypytujte pre svedomie,

²⁵Whatever in the meat-market is sold eat ye, not inquiring, because of the conscience,

²⁶lebo veď Pánova je zem i jej náplň.

²⁶for the Lord`s [is] the earth, and its fulness;

²⁷A jestli vás volá niekto z neveriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, čo sa vám predloží nič sa nevypytujúc pre svedomie.

²⁷and if any one of the unbelieving do call you, and ye wish to go, all that is set before you eat, nothing inquiring, because of the conscience;

²⁸Ale keby vám niekto povedal: Toto je obetované modlám, nejedzte pre toho, kto to oznámil, a pre svedomie, lebo Pánova je zem i jej náplň.

²⁸and if any one may say to you, `This is a thing sacrificed to an idol,` — do not eat, because of that one who shewed [it], and of the conscience, for the Lord`s [is] the earth and its fulness:

²⁹Ale hovorím: Nie pre vlastné, tvoje svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Lebo načo má byť moja sloboda súdená od cudzieho svedomia?

²⁹and conscience, I say, not of thyself, but of the other, for why [is it] that my liberty is judged by another`s conscience?

³⁰Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem?

³⁰and if I thankfully do partake, why am I evil spoken of, for that for which I give thanks?

³¹A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.

³¹Whether, then, ye eat, or drink, or do anything, do all to the glory of God;

³²Tak sa chovajte, aby ste neboli urážkou ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej,

³²become offenceless, both to Jews and Greeks, and to the assembly of God;

³³tak ako sa i ja ľúbim všetkým vo všetkom nehľadajúc svojho vlastného užitku, ale užitku mnohých, aby boli spasení.

³³as I also in all things do please all, not seeking my own profit, but that of many — that they may be saved.