1Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.
1If with the tongues of men and of messengers I speak, and have not love, I have become brass sounding, or a cymbal tinkling;
2A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.
2and if I have prophecy, and know all the secrets, and all the knowledge, and if I have all the faith, so as to remove mountains, and have not love, I am nothing;
3A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.
3and if I give away to feed others all my goods, and if I give up my body that I may be burned, and have not love, I am profited nothing.
4Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,
4The love is long-suffering, it is kind, the love doth not envy, the love doth not vaunt itself, is not puffed up,
5nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,
5doth not act unseemly, doth not seek its own things, is not provoked, doth not impute evil,
6neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;
6rejoiceth not over the unrighteousness, and rejoiceth with the truth;
7všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.
7all things it beareth, all it believeth, all it hopeth, all it endureth.
8Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.
8The love doth never fail; and whether [there be] prophecies, they shall become useless; whether tongues, they shall cease; whether knowledge, it shall become useless;
9Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;
9for in part we know, and in part we prophecy;
10ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.
10and when that which is perfect may come, then that which [is] in part shall become useless.
11Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.
11When I was a babe, as a babe I was speaking, as a babe I was thinking, as a babe I was reasoning, and when I have become a man, I have made useless the things of the babe;
12Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.
12for we see now through a mirror obscurely, and then face to face; now I know in part, and then I shall fully know, as also I was known;
13A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.
13and now there doth remain faith, hope, love — these three; and the greatest of these [is] love.