¹Keď tedy máme tieto zasľúbenia, milovaní, očistime sa od každého poškvrnenia tela i ducha dovršujúc tak svätosť v bázni Božej.

¹Having, then, these promises, beloved, may we cleanse ourselves from every pollution of flesh and spirit, perfecting sanctification in the fear of God;

²Dajte nám miesta v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho nezkazili, nikoho neoklamali.

²receive us; no one did we wrong; no one did we waste; no one did we defraud;

³Nehovorím toho na odsúdenie, lebo som už tu vyššie povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu mreli i spolu žili.

³not to condemn you do I say [it], for I have said before that in our hearts ye are to die with and to live with;

⁴Som veľmi priamoreký a smelý voči vám; mnoho sa vami chválim; naplnený som potešením; naplnený som radosťou pri všetkom našom súžení.

⁴great [is] my freedom of speech unto you, great my glory on your behalf; I have been filled with the comfort, I overabound with the joy on all our tribulation,

⁵Lebo aj keď sme boli prišli do Macedonie, nemalo naše telo nijakého odpočinku; ale všade vo všetkom sme boli súžení, zvonku boje, zdnuká strachy.

⁵for also we, having come to Macedonia, no relaxation hath our flesh had, but on every side we are in tribulation, without [are] fightings, within — fears;

⁶Ale ten, ktorý teší ponížených, Bôh, potešil nás príchodom Títovým,

⁶but He who is comforting the cast-down — God — He did comfort us in the presence of Titus;

⁷no, nie len jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým sa potešil nad vami zvestujúc nám vašu túžbu, vaše kvílenie, vašu horlivosť za mňa, tak že som sa tým väčšmi zaradoval.

⁷and not only in his presence, but also in the comfort with which he was comforted over you, declaring to us your longing desire, your lamentation, your zeal for me, so that the more I did rejoice,

⁸Lebo ak som vás aj zarmútil tým listom, neľutujem, ak som aj ľutoval, lebo vidím, že rečený list, ak vás aj na malú chvíľu bol zarmútil,

⁸because even if I made you sorry in the letter, I do not repent — if even I did repent — for I perceive that the letter, even if for an hour, did make you sorry.

⁹teraz sa radujem, nie že ste sa boli zarmútili, ale že ste sa zarmútili na pokánie; lebo ste sa zarmútili podľa Boha, aby ste z nás v ničom nemali škody.

⁹I now do rejoice, not that ye were made sorry, but that ye were made sorry to reformation, for ye were made sorry toward God, that in nothing ye might receive damage from us;

¹⁰Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie, ktorého zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť.

¹⁰for the sorrow toward God reformation to salvation not to be repented of doth work, and the sorrow of the world doth work death,

¹¹Lebo, hľa, práve to, že ste sa boli zarmútili podľa Boha, jakú velikú vám to spôsobilo snahu! Ba čo: koľkú obranu, koľkú nevoľu, koľkú bázeň, koľkú túžbu, koľkú horlivosť a pomstu! Vo všetkom ste preukázali, že ste čistí vo veci.

¹¹for, lo, this same thing — your being made sorry toward God — how much diligence it doth work in you! but defence, but displeasure, but fear, but longing desire, but zeal, but revenge; in every thing ye did approve yourselves to be pure in the matter.

¹²A tedy ak som vám aj písal, nie pre toho, ktorý spáchal krivdu, ani pre toho, komu sa stala krivda, ale aby sa ukázala naša snaha za vás u vás pred Bohom.

¹²If, then, I also wrote to you — not for his cause who did wrong, nor for his cause who did suffer wrong, but for our diligence in your behalf being manifested unto you before God —

¹³Preto sme sa tešili z vášho potešenia, a ešte o mnoho viacej sme sa zaradovali nad radosťou Títovou, že jeho duch okrial od vás od všetkých.

¹³because of this we have been comforted in your comfort, and more abundantly the more did we rejoice in the joy of Titus, that his spirit hath been refreshed from you all;

¹⁴Lebo ak som sa mu niečo chválil za vás, nebol som zahanbený, ale jako všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo sa na pravde, tak i naša chvála pred Títom sa dokázala pravdou.

¹⁴because if anything to him in your behalf I have boasted, I was not put to shame; but as all things in truth we did speak to you, so also our boasting before Titus became truth,

¹⁵I jeho srdce ľne k vám ešte o mnoho viacej, keď sa rozpomína na poslušnosť všetkých vás, ako ste ho prijali s bázňou a s trasením.

¹⁵and his tender affection is more abundantly toward you, remembering the obedience of you all, how with fear and trembling ye did receive him;

¹⁶A tak sa radujem, že vám môžem vo všetkom dôverovať.

¹⁶I rejoice, therefore, that in everything I have courage in you.