1Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku, nezdal sa niekto z vás, že zaostal.
1We may fear, then, lest a promise being left of entering into His rest, any one of you may seem to have come short,
2Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosožilo slovo zvesti, pretože sa nesmiešalo s vierou tých, ktorí počuli.
2for we also are having good news proclaimed, even as they, but the word heard did not profit them, not being mixed with faith in those who heard,
3Lebo vchádzame do odpočinku my, ktorí sme uverili, jako povedal: Takže som prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku, hoci sú diela učinené od založenia sveta.
3for we do enter into the rest — we who did believe, as He said, `So I sware in My anger, If they shall enter into My rest — ;` and yet the works were done from the foundation of the world,
4Lebo o siedmom dni povedal kdesi takto: A Bôh odpočinul siedmeho dňa od všetkých svojich diel.
4for He spake in a certain place concerning the seventh [day] thus: `And God did rest in the seventh day from all His works;`
5A tuto zase: Nevojdú do môjho odpočinku!
5and in this [place] again, `If they shall enter into My rest — ;`
6Keďže tedy ešte zbýva, aby niektorí vošli do neho, a tí, ktorým sa to tam prv zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť,
6since then, it remaineth for certain to enter into it, and those who did first hear good news entered not in because of unbelief —
7zase určuje akýsi deň: Dnes, hovoriac v Dávidovi po toľkom čase, jako je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc!
7again He doth limit a certain day, `To-day,` (in David saying, after so long a time,) as it hath been said, `To-day, if His voice ye may hear, ye may not harden your hearts,`
8Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku, nehovoril by po všetkom tomto o inom dni.
8for if Joshua had given them rest, He would not concerning another day have spoken after these things;
9Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu.
9there doth remain, then, a sabbatic rest to the people of God,
10Lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od svojich.
10for he who did enter into his rest, he also rested from his works, as God from His own.
11Usilujme sa tedy vojsť do toho odpočinku, aby nepadol niekto tým istým výstražným príkladom neposlušnosti.
11May we be diligent, then, to enter into that rest, that no one in the same example of the unbelief may fall,
12Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.
12for the reckoning of God is living, and working, and sharp above every two-edged sword, and piercing unto the dividing asunder both of soul and spirit, of joints also and marrow, and a discerner of thoughts and intents of the heart;
13A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.
13and there is not a created thing not manifest before Him, but all things [are] naked and open to His eyes — with whom is our reckoning.
14Keď tedy máme takého veľkého veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Syna Božieho, držme vyznanie.
14Having, then, a great chief priest passed through the heavens — Jesus the Son of God — may we hold fast the profession,
15Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našimi slabosťami, ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu.
15for we have not a chief priest unable to sympathise with our infirmities, but [one] tempted in all things in like manner — apart from sin;
16Pristupujme tedy so smelou dôverou ku trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.
16we may come near, then, with freedom, to the throne of the grace, that we may receive kindness, and find grace — for seasonable help.