1Moja duša si oškliví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše.
1My soul hath been weary of my life, I leave off my talking to myself, I speak in the bitterness of my soul.
2Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš?
2I say unto God, `Do not condemn me, Let me know why Thou dost strive [with] me.
3Či ti je to dobré, že utiskuješ, že opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezbožných?
3Is it good for Thee that Thou dost oppress? That Thou despisest the labour of Thy hands, And on the counsel of the wicked hast shone?
4Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek?
4Eyes of flesh hast Thou? As man seeth — seest Thou?
5Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža,
5As the days of man [are] Thy days? Thy years as the days of a man?
6že vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech?
6That Thou inquirest for mine iniquity, And for my sin seekest?
7Napriek tomu, že vieš, že nie som bezbožný, a že nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky.
7For Thou knowest that I am not wicked, And there is no deliverer from Thy hand.
8Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!
8Thy hands have taken pains about me, And they make me together round about, And Thou swallowest me up!
9Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase navrátiš do prachu!
9Remember, I pray Thee, That as clay Thou hast made me, And unto dust Thou dost bring me back.
10Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?
10Dost Thou not as milk pour me out? And as cheese curdle me?
11Priodial si ma kožou a mäsom a pospletal si ma kosťami a žilami.
11Skin and flesh Thou dost put on me, And with bones and sinews dost fence me.
12Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha.
12Life and kindness Thou hast done with me. And Thy inspection hath preserved my spirit.
13Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, že je to u teba:
13And these Thou hast laid up in Thy heart, I have known that this [is] with Thee.
14ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti.
14If I sinned, then Thou hast observed me, And from mine iniquity dost not acquit me,
15Keby som spáchal bezbožnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie.
15If I have done wickedly — wo to me, And righteously — I lift not up my head, Full of shame — then see my affliction,
16A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť;
16And it riseth — as a lion Thou huntest me. And Thou turnest back — Thou shewest Thyself wonderful in me.
17obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnožíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa.
17Thou renewest Thy witnesses against me, And dost multiply Thine anger with me, Changes and warfare [are] with me.
18Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko;
18And why from the womb Hast Thou brought me forth? I expire, and the eye doth not see me.
19bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu.
19As I had not been, I am, From the belly to the grave I am brought,
20Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,
20Are not my days few? Cease then, and put from me, And I brighten up a little,
21prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti,
21Before I go, and return not, Unto a land of darkness and death-shade,
22do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.
22A land of obscurity as thick darkness, Death-shade — and no order, And the shining [is] as thick darkness.`