¹Zase odpovedal Job a riekol:

¹And Job answereth and saith: —

²Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

²Truly I have known that [it is] so, And what — is man righteous with God?

³Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

³If he delight to strive with Him — He doth not answer him one of a thousand.

⁴Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

⁴Wise in heart and strong in power — Who hath hardened toward Him and is at peace?

⁵On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

⁵Who is removing mountains, And they have not known, Who hath overturned them in His anger.

⁶ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

⁶Who is shaking earth from its place, And its pillars move themselves.

⁷ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

⁷Who is speaking to the sun, and it riseth not, And the stars He sealeth up.

⁸ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

⁸Stretching out the heavens by Himself, And treading on the heights of the sea,

⁹ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

⁹Making Osh, Kesil, and Kimah, And the inner chambers of the south.

¹⁰ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

¹⁰Doing great things till there is no searching, And wonderful, till there is no numbering.

¹¹Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

¹¹Lo, He goeth over by me, and I see not, And He passeth on, and I attend not to it.

¹²Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

¹²Lo, He snatches away, who bringeth it back? Who saith unto Him, `What dost Thou?`

¹³Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

¹³God doth not turn back His anger, Under Him bowed have proud helpers.

¹⁴A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

¹⁴How much less do I — I answer Him? Choose out my words with Him?

¹⁵Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

¹⁵Whom, though I were righteous, I answer not, For my judgment I make supplication.

¹⁶Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

¹⁶Though I had called and He answereth me, I do not believe that He giveth ear [to] my voice.

¹⁷on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

¹⁷Because with a tempest He bruiseth me, And hath multiplied my wounds for nought.

¹⁸Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

¹⁸He permitteth me not to refresh my spirit, But filleth me with bitter things.

¹⁹Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

¹⁹If of power, lo, the Strong One; And if of judgment — who doth convene me?

²⁰Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

²⁰If I be righteous, Mine mouth doth declare me wicked, Perfect I am! — it declareth me perverse.

²¹Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.

²¹Perfect I am! — I know not my soul, I despise my life.

²²Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

²²It is the same thing, therefore I said, `The perfect and the wicked He is consuming.`

²³Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

²³If a scourge doth put to death suddenly, At the trial of the innocent He laugheth.

²⁴Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

²⁴Earth hath been given Into the hand of the wicked one. The face of its judges he covereth, If not — where, who [is] he?

²⁵A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

²⁵My days have been swifter than a runner, They have fled, they have not seen good,

²⁶Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

²⁶They have passed on with ships of reed, As an eagle darteth on food.

²⁷Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;

²⁷Though I say, `I forget my talking, I forsake my corner, and I brighten up!`

²⁸obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

²⁸I have been afraid of all my griefs, I have known that Thou dost not acquit me.

²⁹Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

²⁹I — I am become wicked; why [is] this? [In] vain I labour.

³⁰Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

³⁰If I have washed myself with snow-water, And purified with soap my hands,

³¹i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

³¹Then in corruption Thou dost dip me, And my garments have abominated me.

³²Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

³²But if a man like myself — I answer him, We come together into judgment.

³³Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

³³If there were between us an umpire, He doth place his hand on us both.

³⁴Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

³⁴He doth turn aside from off me his rod, And His terror doth not make me afraid,

³⁵vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.

³⁵I speak, and do not fear Him, But I am not right with myself.