1Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:
1And Bildad the Shuhite answereth and saith: —
2Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?
2Till when dost thou speak these things? And a strong wind — sayings of thy mouth?
3Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?
3Doth God pervert judgment? And doth the Mighty One pervert justice?
4Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.
4If thy sons have sinned before Him, And He doth send them away, By the hand of their transgression,
5Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,
5If thou dost seek early unto God, And unto the Mighty makest supplication,
6keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.
6If pure and upright thou [art], Surely now He waketh for thee, And hath completed The habitation of thy righteousness.
7A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.
7And thy beginning hath been small, And thy latter end is very great.
8Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -
8For, ask I pray thee of a former generation, And prepare to a search of their fathers,
9Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -
9(For of yesterday we [are], and we know not, For a shadow [are] our days on earth.)
10Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?
10Do they not shew thee — speak to thee, And from their heart bring forth words?
11Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?
11`Doth a rush wise without mire? A reed increase without water?
12Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.
12While it [is] in its budding — uncropt, Even before any herb it withereth.
13Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,
13So [are] the paths of all forgetting God, And the hope of the profane doth perish,
14ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.
14Whose confidence is loathsome, And the house of a spider his trust.
15Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.
15He leaneth on his house — and it standeth not: He taketh hold on it — and it abideth not.
16Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;
16Green he [is] before the sun, And over his garden his branch goeth out.
17na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.
17By a heap his roots are wrapped, A house of stones he looketh for.
18Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.
18If [one] doth destroy him from his place, Then it hath feigned concerning him, I have not seen thee!
19Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -
19Lo, this [is] the joy of his way, And from the dust others spring up.`
20Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,
20Lo, God doth not reject the perfect, Nor taketh hold on the hand of evil doers.
21zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.
21While he filleth with laughter thy mouth, And thy lips with shouting,
22Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.
22Those hating thee do put on shame, And the tent of the wicked is not!