1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
1And Eliphaz the Temanite answereth and saith: —
2Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom
2Doth a wise man answer [with] vain knowledge? And fill [with] an east wind his belly?
3karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?
3To reason with a word not useful? And speeches — no profit in them?
4K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.
4Yea, thou dost make reverence void, And dost diminish meditation before God.
5Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.
5For thy mouth teacheth thine iniquity, And thou chooseth the tongue of the subtile.
6Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.
6Thy mouth declareth thee wicked, and not I, And thy lips testify against thee.
7Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?
7The first man art thou born? And before the heights wast thou formed?
8Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?
8Of the secret counsel of God dost thou hear? And withdrawest thou unto thee wisdom?
9Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?
9What hast thou known, and we know not? Understandest thou — and it is not with us?
10I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.
10Both the gray-headed And the very aged [are] among us — Greater than thy father [in] days.
11Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?
11Too few for thee are the comforts of God? And a gentle word [is] with thee,
12Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,
12What — doth thine heart take thee away? And what — are thine eyes high?
13že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?
13For thou turnest against God thy spirit? And hast brought out words from thy mouth:
14Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?
14What [is] man that he is pure, And that he is righteous, one born of woman?
15Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!
15Lo, in His holy ones He putteth no credence, And the heavens have not been pure in His eyes.
16A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.
16Also — surely abominable and filthy Is man drinking as water perverseness.
17Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,
17I shew thee — hearken to me — And this I have seen and declare:
18to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.
18Which the wise declare — And have not hid — from their fathers.
19Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.
19To them alone was the land given, And a stranger passed not over into their midst:
20Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.
20`All days of the wicked he is paining himself, And few years have been laid up for the terrible one.
21Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.
21A fearful voice [is] in his ears, In peace doth a destroyer come to him.
22Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.
22He believeth not to return from darkness, And watched [is] he for the sword.
23Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.
23He is wandering for bread — `Where [is] it?` He hath known that ready at his hand Is a day of darkness.
24Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.
24Terrify him do adversity and distress, They prevail over him As a king ready for a boaster.
25Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.
25For he stretched out against God his hand, And against the Mighty he maketh himself mighty.
26Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.
26He runneth unto Him with a neck, With thick bosses of his shields.
27Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.
27For he hath covered his face with his fat, And maketh vigour over [his] confidence.
28A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.
28And he inhabiteth cities cut off, houses not dwelt in, That have been ready to become heaps.
29Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.
29He is not rich, nor doth his wealth rise, Nor doth he stretch out on earth their continuance.
30Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.
30He turneth not aside from darkness, His tender branch doth a flame dry up, And he turneth aside at the breath of His mouth!
31Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.
31Let him not put credence in vanity, He hath been deceived, For vanity is his recompence.
32Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.
32Not in his day is it completed, And his bending branch is not green.
33Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.
33He shaketh off as a vine his unripe fruit, And casteth off as an olive his blossom.
34Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.
34For the company of the profane [is] gloomy, And fire hath consumed tents of bribery.
35Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.
35To conceive misery, and to bear iniquity, Even their heart doth prepare deceit.