1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1And Job addeth to lift up his simile, and saith: —
2Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu,
2God liveth! He turned aside my judgment, And the Mighty — He made my soul bitter.
3že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách,
3For all the while my breath [is] in me, And the spirit of God in my nostrils.
4nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti.
4My lips do not speak perverseness, And my tongue doth not utter deceit.
5To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu.
5Pollution to me — if I justify you, Till I expire I turn not aside mine integrity from me.
6Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní.
6On my righteousness I have laid hold, And I do not let it go, My heart doth not reproach me while I live.
7Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník.
7As the wicked is my enemy, And my withstander as the perverse.
8Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu?
8For what [is] the hope of the profane, When He doth cut off? When God doth cast off his soul?
9Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?
9His cry doth God hear, When distress cometh on him?
10Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času?
10On the Mighty doth he delight himself? Call God at all times?
11Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím.
11I shew you by the hand of God, That which [is] with the Mighty I hide not.
12Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť?
12Lo, ye — all of you — have seen, And why [is] this — ye are altogether vain?
13To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho.
13This [is] the portion of wicked man with God, And the inheritance of terrible ones From the Mighty they receive.
14Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba.
14If his sons multiply — for them [is] a sword. And his offspring [are] not satisfied [with] bread.
15Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať.
15His remnant in death are buried, And his widows do not weep.
16Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata,
16If he heap up as dust silver, And as clay prepare clothing,
17nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný.
17He prepareth — and the righteous putteth [it] on, And the silver the innocent doth apportion.
18Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik.
18He hath built as a moth his house, And as a booth a watchman hath made.
19Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho!
19Rich he lieth down, and he is not gathered, His eyes he hath opened, and he is not.
20Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci.
20Overtake him as waters do terrors, By night stolen him away hath a whirlwind.
21Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta.
21Take him up doth an east wind, and he goeth, And it frighteneth him from his place,
22Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť.
22And it casteth at him, and doth not spare, From its hand he diligently fleeth.
23Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.
23It clappeth at him its hands, And it hisseth at him from his place.