1Keď sadneš jesť s panovníkom, dobre pozoruj toho, koho máš pred sebou,
1When thou sittest to eat with a ruler, Thou considerest diligently that which [is] before thee,
2a prilož si nôž na svoj hrtan, ak si pažravý.
2And thou hast put a knife to thy throat, If thou [art] a man of appetite.
3Nežiadaj jeho lakôt, lebo je to klamlivý pokrm.
3Have no desire to his dainties, seeing it [is] lying food.
4Neustávaj sa o to, aby si zbohatnul; od takej svojej rozumnosti upusť.
4Labour not to make wealth, From thine own understanding cease, Dost thou cause thine eyes to fly upon it? Then it is not.
5Či by si dal zaletieť svojim očiam naň, na bohatstvo, ktorého čo nevidieť neni? Lebo je isté, že si spravilo krýdla jako krýdla orla, a odletuje k nebesiam.
5For wealth maketh to itself wings, As an eagle it flieth to the heavens.
6Nejedz chleba závistného človeka ani nežiadaj jeho lakôt.
6Eat not the bread of an evil eye, And have no desire to his dainties,
7Lebo jako smýšľa vo svojej duši, taký je; povie ti: Jedz a pi; ale jeho srdce nie je s tebou.
7For as he hath thought in his soul, so [is] he, `Eat and drink,` saith he to thee, And his heart [is] not with thee.
8Svoj kúsok, ktorý si zjedol, vyvrátiš a zmaríš svoje pekné slová.
8Thy morsel thou hast eaten thou dost vomit up, And hast marred thy words that [are] sweet.
9Nehovor pred bláznom, lebo pohŕdne rozumnosťou tvojich rečí.
9In the ears of a fool speak not, For he treadeth on the wisdom of thy words.
10Neprenášaj dávnej medze a nevchádzaj na pole sirôt.
10Remove not a border of olden times, And into fields of the fatherless enter not,
11Lebo ich vykupiteľ je mocný; on bude riešiť ich pravotu s tebou.
11For their Redeemer [is] strong, He doth plead their cause with thee.
12Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam známosti!
12Bring in to instruction thy heart, And thine ear to sayings of knowledge.
13Neunímaj kázne od chlapca; keď ho vyšľaháš prútom, nezomrie;
13Withhold not from a youth chastisement, When thou smitest him with a rod he dieth not.
14ty ho vyšľaháš prútom a jeho dušu vytrhneš z pekla.
14Thou with a rod smitest him, And his soul from Sheol thou deliverest.
15Môj synu, ak bude tvoje srdce múdre, i moje srdce sa bude radovať.
15My son, if thy heart hath been wise, My heart rejoiceth, even mine,
16A moje ľadviny budú plesať, keď budú tvoje rty hovoriť veci, ktoré sú pravé.
16And my reins exult when thy lips speak uprightly.
17Nech nezávidí tvoje srdce hriešnikom; ale radšej choď v bázni Hospodinovej celý deň.
17Let not thy heart be envious at sinners, But — in the fear of Jehovah all the day.
18Lebo ak je v budúcnosti nejaká odmena, tvoje očakávanie nebude vyťaté.
18For, is there a posterity? Then thy hope is not cut off.
19Počuj, ty, môj synu, a buď múdry a uprav svoje srdce rovno cestou.
19Hear thou, my son, and be wise, And make happy in the way thy heart,
20Nebuď medzi pijanmi vína ani medzi žráčmi mäsa;
20Be not thou among quaffers of wine, Among gluttonous ones of flesh,
21lebo pijan a žráč schudobneje, a driemota oblieka v handry.
21For the quaffer and glutton become poor, And drowsiness clotheth with rags.
22Poslúchaj svojho otca, toho, ktorý ťa splodil, a nepohŕdni, keď sa zostarie, svojou matkou.
22Hearken to thy father, who begat thee, And despise not thy mother when she hath become old.
23Kúp si pravdu a nepredaj jej, múdrosť, kázeň a rozumnosť.
23Truth buy, and sell not, Wisdom, and instruction, and understanding,
24Radosťou plesá otec spravedlivého, a ten, kto splodil múdreho, raduje sa mu.
24The father of the righteous rejoiceth greatly, The begetter of the wise rejoiceth in him.
25Nech sa raduje tvoj otec i tvoja mať, a nech plesá tá, ktorá ťa porodila.
25Rejoice doth thy father and thy mother, Yea, she that bare thee is joyful.
26Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty.
26Give, my son, thy heart to me, And let thine eyes watch my ways.
27Lebo smilnica je hlbokou jamou a úzkym hrdlom studnice cudzozemka.
27For a harlot [is] a deep ditch, And a strange woman [is] a strait pit.
28Áno, úkladí jako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, ktorí robia neverne.
28She also, as catching prey, lieth in wait, And the treacherous among men she increaseth.
29Komu beda, komu jaj, komu zvady, komu žaloba, komu rany darmo, komu rudá zamhlenosť očí?
29Who hath wo? who hath sorrow? Who hath contentions? who hath plaint? Who hath wounds without cause? Who hath redness of eyes?
30Tým, ktorí sa dlho zdržujú pri víne, tým, ktorí vchádzajú, aby vyhľadali miešané víno.
30Those tarrying by the wine, Those going in to search out mixed wine.
31Nehľaď na víno, že rudne, že vydáva v poháre svoju farbu a lesk, že sa hladko kĺže dolu hrdlom.
31See not wine when it showeth itself red, When it giveth in the cup its colour, It goeth up and down through the upright.
32Naposledy poštípe jako had a bodne jako bazilišek.
32Its latter end — as a serpent it biteth, And as a basilisk it stingeth.
33Tvoje oči budú hľadieť na cudzie ženy, a tvoje srdce bude hovoriť prevrátené veci.
33Thine eyes see strange women, And thy heart speaketh perverse things.
34A budeš ako ten, ktorý ležiac spí prostred mora, a jako ten, ktorý spí hore na vrchu stožiara.
34And thou hast been as one lying down in the heart of the sea, And as one lying down on the top of a mast.
35Povieš: Nabili ma, a nebolelo ma; natĺkli ma, a necítil som. Keď sa prebudím, urobím znova, pojdem to zase hľadať.
35`They smote me, I have not been sick, They beat me, I have not known. When I awake — I seek it yet again!`