1Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
1Be not envious of evil men, And desire not to be with them.
2Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
2For destruction doth their heart meditate, And perverseness do their lips speak.
3Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
3By wisdom is a house builded, And by understanding it establisheth itself.
4a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.
4And by knowledge the inner parts are filled, [With] all precious and pleasant wealth.
5Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.
5Mighty [is] the wise in strength, And a man of knowledge is strengthening power,
6Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.
6For by plans thou makest for thyself war, And deliverance [is] in a multitude of counsellors.
7Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.
7Wisdom [is] high for a fool, In the gate he openeth not his mouth.
8Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
8Whoso is devising to do evil, Him they call a master of wicked thoughts.
9Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.
9The thought of folly [is] sin, And an abomination to man [is] a scorner.
10Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.
10Thou hast shewed thyself weak in a day of adversity, Straitened is thy power,
11Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?
11If [from] delivering those taken to death, And those slipping to the slaughter — thou keepest back.
12Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.
12When thou sayest, `Lo, we knew not this.` Is not the Ponderer of hearts He who understandeth? And the Keeper of thy soul He who knoweth? And He hath rendered to man according to his work.
13Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.
13Eat my son, honey that [is] good, And the honeycomb — sweet to thy palate.
14Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.
14So [is] the knowledge of wisdom to thy soul, If thou hast found that there is a posterity And thy hope is not cut off.
15Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
15Lay not wait, O wicked one, At the habitation of the righteous. Do not spoil his resting-place.
16Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.
16For seven [times] doth the righteous fall and rise, And the wicked stumble in evil.
17Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,
17In the falling of thine enemy rejoice not, And in his stumbling let not thy heart be joyful,
18aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.
18Lest Jehovah see, and [it be] evil in His eyes, And He hath turned from off him His anger.
19Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.
19Fret not thyself at evil doers, Be not envious at the wicked,
20Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.
20For there is not a posterity to the evil, The lamp of the wicked is extinguished.
21Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.
21Fear Jehovah, my son, and the king, With changers mix not up thyself,
22Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
22For suddenly doth their calamity rise, And the ruin of them both — who knoweth!
23I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.
23These also are for the wise: — To discern faces in judgment is not good.
24Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
24Whoso is saying to the wicked, `Thou [art] righteous,` Peoples execrate him — nations abhor him.
25Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.
25And to those reproving it is pleasant, And on them cometh a good blessing.
26Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.
26Lips he kisseth who is returning straightforward words.
27Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.
27Prepare in an out-place thy work, And make it ready in the field — go afterwards, Then thou hast built thy house.
28Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
28Be not a witness for nought against thy neighbour, Or thou hast enticed with thy lips.
29Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
29Say not, `As he did to me, so I do to him, I render to each according to his work.`
30Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.
30Near the field of a slothful man I passed by, And near the vineyard of a man lacking heart.
31A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.
31And lo, it hath gone up — all of it — thorns! Covered its face have nettles, And its stone wall hath been broken down.
32A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.
32And I see — I — I do set my heart, I have seen — I have received instruction,
33Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,
33A little sleep — a little slumber — A little folding of the hands to lie down.
34a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.
34And thy poverty hath come [as] a traveller, And thy want as an armed man!