¹Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,

¹My son! to my wisdom give attention, To mine understanding incline thine ear,

²aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.

²To observe thoughtfulness, And knowledge do thy lips keep.

³Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.

³For the lips of a strange woman drop honey, And smoother than oil [is] her mouth,

⁴Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.

⁴And her latter end [is] bitter as wormwood, Sharp as a sword [with] mouths.

⁵Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.

⁵Her feet are going down to death, Sheol do her steps take hold of.

⁶Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.

⁶The path of life — lest thou ponder, Moved have her paths — thou knowest not.

⁷Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.

⁷And now, ye sons, hearken to me, And turn not from sayings of my mouth.

⁸Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,

⁸Keep far from off her thy way, And come not near unto the opening of her house,

⁹aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;

⁹Lest thou give to others thy honour, And thy years to the fierce,

¹⁰aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.

¹⁰Lest strangers be filled [with] thy power, And thy labours in the house of a stranger,

¹¹A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso

¹¹And thou hast howled in thy latter end, In the consumption of thy flesh and thy food,

¹²a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!

¹²And hast said, `How have I hated instruction, And reproof hath my heart despised,

¹³A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.

¹³And I have not hearkened to the voice of my directors, And to my teachers have not inclined mine ear.

¹⁴Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.

¹⁴As a little thing I have been all evil, In the midst of an assembly and a company.

¹⁵Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.

¹⁵Drink waters out of thine own cistern, Even flowing ones out of thine own well.

¹⁶Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?

¹⁶Let thy fountains be scattered abroad, In broad places rivulets of waters.

¹⁷Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.

¹⁷Let them be to thee for thyself, And not to strangers with thee.

¹⁸Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.

¹⁸Let thy fountain be blessed, And rejoice because of the wife of thy youth,

¹⁹Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.

¹⁹A hind of loves, and a roe of grace! Let her loves satisfy thee at all times, In her love magnify thyself continually.

²⁰A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?

²⁰And why dost thou magnify thyself, My son, with a stranger? And embrace the bosom of a strange woman?

²¹Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.

²¹For over-against the eyes of Jehovah are the ways of each, And all his paths He is pondering.

²²Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.

²²His own iniquities do capture the wicked, And with the ropes of his sin he is holden.

²³On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.

²³He dieth without instruction, And in the abundance of his folly magnifieth himself!