¹Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,

¹My son! if thou hast been surety for thy friend, Hast stricken for a stranger thy hand,

²zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.

²Hast been snared with sayings of thy mouth, Hast been captured with sayings of thy mouth,

³Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.

³Do this now, my son, and be delivered, For thou hast come into the hand of thy friend. Go, trample on thyself, and strengthen thy friend,

⁴Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.

⁴Give not sleep to thine eyes, And slumber to thine eyelids,

⁵Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.

⁵Be delivered as a roe from the hand, And as a bird from the hand of a fowler.

⁶Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.

⁶Go unto the ant, O slothful one, See her ways and be wise;

⁷On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,

⁷Which hath not captain, overseer, and ruler,

⁸pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.

⁸She doth prepare in summer her bread, She hath gathered in harvest her food.

⁹Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?

⁹Till when, O slothful one, dost thou lie? When dost thou arise from thy sleep?

¹⁰Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,

¹⁰A little sleep, a little slumber, A little clasping of the hands to rest,

¹¹a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.

¹¹And thy poverty hath come as a traveller, And thy want as an armed man.

¹²Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.

¹²A man of worthlessness, a man of iniquity, Walking [with] perverseness of mouth,

¹³Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.

¹³Winking with his eyes, speaking with his feet, Directing with his fingers,

¹⁴Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.

¹⁴Frowardness [is] in his heart, devising evil at all times, Contentions he sendeth forth.

¹⁵Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.

¹⁵Therefore suddenly cometh his calamity, Instantly he is broken — and no healing.

¹⁶Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:

¹⁶These six hath Jehovah hated, Yea, seven [are] abominations to His soul.

¹⁷vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;

¹⁷Eyes high — tongues false — And hands shedding innocent blood —

¹⁸srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;

¹⁸A heart devising thoughts of vanity — Feet hasting to run to evil —

¹⁹lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.

¹⁹A false witness [who] doth breathe out lies — And one sending forth contentions between brethren.

²⁰Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;

²⁰Keep, my son, the command of thy father, And leave not the law of thy mother.

²¹priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.

²¹Bind them on thy heart continually, Tie them on thy neck.

²²Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.

²²In thy going up and down, it leadeth thee, In thy lying down, it watcheth over thee, And thou hast awaked — it talketh [with] thee.

²³Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,

²³For a lamp [is] the command, And the law a light, And a way of life [are] reproofs of instruction,

²⁴aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.

²⁴To preserve thee from an evil woman, From the flattery of the tongue of a strange woman.

²⁵Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.

²⁵Desire not her beauty in thy heart, And let her not take thee with her eyelids.

²⁶Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.

²⁶For a harlot consumeth unto a cake of bread, And an adulteress the precious soul hunteth.

²⁷Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?

²⁷Doth a man take fire into his bosom, And are his garments not burnt?

²⁸Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?

²⁸Doth a man walk on the hot coals, And are his feet not scorched?

²⁹Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.

²⁹So [is] he who hath gone in unto the wife of his neighbour, None who doth touch her is innocent.

³⁰Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.

³⁰They do not despise the thief, When he stealeth to fill his soul when he is hungry,

³¹A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.

³¹And being found he repayeth sevenfold, All the substance of his house he giveth.

³²No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.

³²He who committeth adultery [with] a woman lacketh heart, He is destroying his soul who doth it.

³³Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.

³³A stroke and shame he doth find, And his reproach is not wiped away,

³⁴Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.

³⁴For jealousy [is] the fury of a man, And he doth not spare in a day of vengeance.

³⁵Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.

³⁵He accepteth not the appearance of any atonement, Yea, he doth not consent, Though thou dost multiply bribes!