¹Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho.

¹I say, then, Did God cast away His people? let it not be! for I also am an Israelite, of the seed of Abraham, of the tribe of Benjamin:

²Nezavrhnul Bôh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí:

²God did not cast away His people whom He knew before; have ye not known — in Elijah — what the Writing saith? how he doth plead with God concerning Israel, saying,

³Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu.

³`Lord, Thy prophets they did kill, and Thy altars they dug down, and I was left alone, and they seek my life;`

⁴Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi.

⁴but what saith the divine answer to him? `I left to Myself seven thousand men, who did not bow a knee to Baal.`

⁵Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.

⁵So then also in the present time a remnant according to the choice of grace there hath been;

⁶Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom.

⁶and if by grace, no more of works, otherwise the grace becometh no more grace; and if of works, it is no more grace, otherwise the work is no more work.

⁷Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.

⁷What then? What Israel doth seek after, this it did not obtain, and the chosen did obtain, and the rest were hardened,

⁸Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa.

⁸according as it hath been written, `God gave to them a spirit of deep sleep, eyes not to see, and ears not to hear,` — unto this very day,

⁹A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou.

⁹and David saith, `Let their table become for a snare, and for a trap, and for a stumbling-block, and for a recompense to them;

¹⁰Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navždy.

¹⁰let their eyes be darkened — not to behold, and their back do Thou always bow down.`

¹¹Hovorím tedy: Či neklesli, aby padli? Nech sa nestane! Ale ich pádom sa dostalo spasenie pohanom, aby ich rozhorlil.

¹¹I say, then, Did they stumble that they might fall? let it not be! but by their fall the salvation [is] to the nations, to arouse them to jealousy;

¹²No, ak je ich pád bohatstvom sveta a ich porážka bohatstvom pohanov, o koľko viac ich plnosť!

¹²and if the fall of them [is] the riches of a world, and the diminution of them the riches of nations, how much more the fulness of them?

¹³Lebo hovorím vám pohanom: Nakoľko teda som ja apoštolom pohanov, vychvaľujem túto svoju službu,

¹³For to you I speak — to the nations — inasmuch as I am indeed an apostle of nations, my ministration I do glorify;

¹⁴ak by som len nejako mohol rozhorliť svoje telo a zachrániť niektorých z nich.

¹⁴if by any means I shall arouse to jealousy mine own flesh, and shall save some of them,

¹⁵Lebo ak je ich zavrhnutie smierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕtvych?!

¹⁵for if the casting away of them [is] a reconciliation of the world, what the reception — if not life out of the dead?

¹⁶A jestli je prvotina svätá, vtedy aj celé cesto, a jestli je koreň svätý, vtedy aj vetvi.

¹⁶and if the first-fruit [is] holy, the lump also; and if the root [is] holy, the branches also.

¹⁷Ale ak sú niektoré vetvi vylomené, a ty, ktorý si z divej olivy, vštepený si medzi ne a stal si sa spoluúčastným koreňa a tuku olivy,

¹⁷And if certain of the branches were broken off, and thou, being a wild olive tree, wast graffed in among them, and a fellow-partaker of the root and of the fatness of the olive tree didst become —

¹⁸nechváľ sa proti vetviam: a jestli sa chváliš, vedz, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.

¹⁸do not boast against the branches; and if thou dost boast, thou dost not bear the root, but the root thee!

¹⁹Nuž tedy povieš: Vetvi sú vylomené, aby som ja bol vštepený.

¹⁹Thou wilt say, then, `The branches were broken off, that I might be graffed in;` right!

²⁰Dobre. Vylomené sú neverou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj!

²⁰by unbelief they were broken off, and thou hast stood by faith; be not high-minded, but be fearing;

²¹Lebo ak Bôh neušetril prirodzených vetví, mohol by snáď neušetriť ani teba.

²¹for if God the natural branches did not spare — lest perhaps He also shall not spare thee.

²²Vidz tedy dobrotu i prísnosť Božiu! Na tých, ktorí padli, prísnosť, a na teba dobrota Božia, keď zostaneš v dobrote, ináče budeš aj ty vyťatý.

²²Lo, then, goodness and severity of God — upon those indeed who fell, severity; and upon thee, goodness, if thou mayest remain in the goodness, otherwise, thou also shalt be cut off.

²³A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.

²³And those also, if they may not remain in unbelief, shall be graffed in, for God is able again to graff them in;

²⁴Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy!

²⁴for if thou, out of the olive tree, wild by nature, wast cut out, and, contrary to nature, wast graffed into a good olive tree, how much rather shall they, who [are] according to nature, be graffed into their own olive tree?

²⁵Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov,

²⁵For I do not wish you to be ignorant, brethren, of this secret — that ye may not be wise in your own conceits — that hardness in part to Israel hath happened till the fulness of the nations may come in;

²⁶a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba.

²⁶and so all Israel shall be saved, according as it hath been written, `There shall come forth out of Sion he who is delivering, and he shall turn away impiety from Jacob,

²⁷A toto im bude odo mňa smluva, keď odnímem ich hriechy.

²⁷and this to them [is] the covenant from Me, when I may take away their sins.`

²⁸Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov.

²⁸As regards, indeed, the good tidings, [they are] enemies on your account; and as regards the choice — beloved on account of the fathers;

²⁹Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milosti a svojho povolania.

²⁹for unrepented of [are] the gifts and the calling of God;

³⁰Lebo zrovna tak, ako ste aj vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste došli milosrdenstva ich neposlušnosťou,

³⁰for as ye also once did not believe in God, and now did find kindness by the unbelief of these:

³¹tak aj oni teraz neposlúchajú, aby milosrdenstvom, ktoré sa vám dostalo, aj oni došli milosrdenstva,

³¹so also these now did not believe, that in your kindness they also may find kindness;

³²pretože Bôh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.

³²for God did shut up together the whole to unbelief, that to the whole He might do kindness.

³³Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty!

³³O depth of riches, and wisdom and knowledge of God! how unsearchable His judgments, and untraceable His ways!

³⁴Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil?

³⁴for who did know the mind of the Lord? or who did become His counsellor?

³⁵Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo odplatené?

³⁵or who did first give to Him, and it shall be given back to him again?

³⁶Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.

³⁶because of Him, and through Him, and to Him [are] the all things; to Him [is] the glory — to the ages. Amen.