1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
1Elifaz Temanac progovori tad i reče:
2Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom
2"Zar šupljom naukom odgovara mudrac i vjetrom istočnim trbuh napuhuje?
3karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?
3Zar on sebe brani riječima ispraznim, besjedama koje ničem ne koriste?
4K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.
4Još više ti činiš: ništiš strah od Boga, pred njegovim licem pribranost ukidaš.
5Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.
5Tvoje riječi krivicu tvoju odaju, poslužio si se jezikom lukavih,
6Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.
6vlastita te usta osuđuju, ne ja, protiv tebe same ti usne svjedoče.
7Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?
7Zar si prvi čovjek koji se rodio? Zar si na svijet prije bregova došao?
8Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?
8Zar si tajne Božje ti prisluškivao i mudrost čitavu za se prisvojio?
9Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?
9Što ti znadeš, a da i mi ne znamo, što ti razumiješ, a da to ne shvaćamo?
10I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.
10Ima među nama i sijedih i starih kojima je više ljeta no tvom ocu.
11Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?
11Zar su ti utjehe Božje premalene i blage riječi upućene tebi?
12Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,
12Što te srce tvoje tako slijepo goni i što tako divlje prevrćeš očima
13že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?
13kad proti Bogu jarost svoju okrećeš, a iz usta takve riječi ti izlaze!
14Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?
14Što je čovjek da bi čist mogao biti? Zar je itko rođen od žene pravedan?
15Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!
15Gle, ni u svece se On ne pouzdava, oku njegovu ni nebesa čista nisu,
16A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.
16a kamoli to biće gadno i buntovno, čovjek što k'o vodu pije opačinu!
17Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,
17Mene sad poslušaj, poučit' te hoću, što god sam vidjeh, ispričat' ti želim,
18to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.
18i ono što naučavahu mudraci ne tajeć' što su primili od pređa
19Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.
19kojima je zemlja ova bila dana kamo tuđin nije nikada stupio.
20Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.
20Zlikovac se muči cijelog svoga vijeka, nasilniku već su ljeta odbrojena.
21Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.
21Krik strave svagda mu u ušima ječi, dok miruje, na njeg baca se razbojnik.
22Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.
22Ne nada se da će izbjeći tminama i znade dobro da je maču namijenjen,
23Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.
23strvinaru da je kao plijen obećan. On znade da mu se dan propasti bliži.
24Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.
24Nemir i tjeskoba na njeg navaljuju, k'o kralj spreman na boj na nj se obaraju.
25Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.
25On je protiv Boga podizao ruku, usuđivao se prkosit' Svesilnom
26Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.
26Ohola je čela na njega srljao, iza štita debela dobro zaklonjen.
27Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.
27Lice mu bijaše obloženo salom a bokovi pretilinom otežali.
28A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.
28Razrušene je zaposjeo gradove i kućišta nastanio napuštena. Srušit će se ono što za sebe sazda;
29Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.
29cvasti mu neće, već rasuti se blago, sjena mu se neće po zemlji širiti.
30Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.
30On se tami više izmaknuti neće, opržit će oganj njegove mladice, u dahu plamenih usta nestat će ga.
31Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.
31U taštinu svoju neka se ne uzda, jer će mu ispraznost biti svom nagradom.
32Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.
32Prije vremena će svenut' mu mladice, grane mu se nikad neće zazelenjet'.
33Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.
33Kao loza, grozd će stresat' svoj nezreo, poput masline pobacit će cvatove.
34Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.
34Da, bezbožničko je jalovo koljeno, i vatra proždire šator podmitljivca.
35Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.
35Koji zlom zanesu, rađaju nesreću i prijevaru nose u utrobi svojoj."