1Zase odpovedal Job a riekol:
1Job progovori i reče:
2Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
2"Koliko se takvih naslušah besjeda, kako ste mi svi vi mučni tješioci!
3Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
3Ima li kraja tim riječima ispraznim? Što te goni da mi tako odgovaraš?
4I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
4I ja bih mogao k'o vi govoriti da vam je duša na mjestu duše moje; i ja bih vas mog'o zasuti riječima i nad sudbom vašom tako kimat' glavom;
5Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
5i ja bih mogao ustima vas hrabrit', i ne bih žalio trud svojih usana.
6Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
6Al' ako govorim, patnja se ne blaži, ako li zašutim, zar će me minuti?
7Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
7Zlopakost me sada shrvala posvema, čitava se rulja oborila na me.
8a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
8Ustao je proti meni da svjedoči i u lice mi se baca klevetama.
9Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
9Jarošću me svojom razdire i goni, škrgućuć' zubima obara se na me. Moji protivnici sijeku me očima,
10Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
10prijeteći, na mene usta razvaljuju, po obrazima me sramotno ćuškaju, u čoporu svi tad navaljuju na me.
11Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
11Da, zloćudnicima Bog me predao, u ruke opakih on me izručio.
12Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
12Mirno življah dok On ne zadrma mnome, za šiju me ščepa da bi me slomio.
13Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
13Uze me za biljeg i strijelama osu, nemilosrdno mi bubrege probode i mojom žuči zemlju žednu natopi.
14Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
14Na tijelu mi ranu do rane otvara, kao bijesan ratnik nasrće na mene.
15Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
15Tijelo sam golo u kostrijet zašio, zario sam čelo svoje u prašinu.
16Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
16Zapalilo mi se sve lice od suza, sjena tamna preko vjeđa mi je pala.
17Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
17A nema nasilja na rukama mojim, molitva je moja bila uvijek čista.
18Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
18O zemljo, krvi moje nemoj sakriti i kriku mom ne daj nigdje da počine.
19I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
19Odsad na nebu imam ja svjedoka, u visini gore moj stoji branitelj.
20Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
20Moja vika moj je odvjetnik kod Boga dok se ispred njega suze moje liju:
21Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
21o, da me obrani u parbi mojoj s Bogom ko što smrtnik brani svojega bližnjega.
22Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
22No životu mom su odbrojena ljeta, na put bez povratka meni je krenuti.