Slovakian

Croatian

Job

17

1Môj duch je rozrušený; moje dni hasnú; zbývajú mi hroby.
1Daha mi nestaje, gasnu moji dani i za mene već se skupljaju grobari.
2Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!
2Rugači su evo mene dohvatili, od uvreda oka sklopiti ne mogu.
3Nože polož záloh; zaruč sa u seba za mňa! Lebo veď kde kto iný uderí do mojej ruky!
3Stoga me zaštiti i budi mi jamcem kad mi nitko u dlan neće da udari.
4Pretože si prikryl ich srdce, aby nerozumeli, preto ich ani nepovýšiš.
4Jer, srca si njina lišio razuma i dopustiti im nećeš da opstanu.
5Kto za podiel oznámi blížnych, toho synov oči sa zatmejú.
5K'o taj što imanje dijeli drugovima, a djeci njegovoj dotle oči gasnu,
6Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.
6narodima svim sam na ruglo postao, onaj kom u lice svatko pljunut' može.
7Moje oko zoslablo od žiaľu, a všetky moje údy sú podobné tôni.
7Od tuge vid mi se muti u očima, poput sjene moji udovi postaju.
8Statoční ľudia priami sa hrozia nad tým, a nevinný sa poburuje nad pokrytcom.
8Začudit će se zbog toga pravednici, na bezbožnika će planuti čestiti;
9Avšak spravedlivý sa bude držať svojej cesty, a ten, kto je čistých rúk, priberie sily.
9neporočni će na svom ustrajat' putu, čovjek čistih ruku ojačat će još više.
10Ale i vy všetci sa vráťte a nože poďte! Lež nenajdem medzi vami múdreho.
10Hajde, svi vi, nećete li opet počet', tÓa među vama ja mudra ne nalazim!
11Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca.
11Minuli su dani, propale zamisli, želje srca moga izjalovile se.
12Noc mi obracajú na deň, a zase vraj svetlo je blízko tmy.
12'U noći najcrnjoj, dan se približava; blizu je već svjetlo što tminu izgoni.'
13I keby som niečo očakával, jednako bude hrob mojím domom; vo tme si usteliem svoju ložu.
13A meni je nada otići u Šeol i prostrijeti sebi ležaj u mrklini.
14Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.
14Dovikujem grobu: 'Oče moj rođeni!' a crve pozdravljam: 'Mati moja, sestro!'
15Kde je tedy moje očakávanie? A čo do môjho očakávania, kto kedy ho uvidí?
15Ali gdje za mene ima jošte nade? Sreću moju tko će ikada vidjeti?
16Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akže všetko spolu spočíva na prachu.
16Hoće li u Šeol ona sa mnom sići da u prahu zajedno otpočinemo?"