1A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
1Sofar iz Naamata progovori tad i reče:
2Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.
2"Misli me tjeraju da ti odgovorim, i zato u meni vri to uzbuđenje
3Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.
3dok slušam ukore koji me sramote, al' odgovor mudar um će moj već naći.
4Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:
4Zar tebi nije od davnine poznato, otkad je čovjek na zemlju stavljen bio,
5že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?
5da je kratka vijeka radost opakoga, da kao tren prođe sreća bezbožnička.
6Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,
6Pa ako stasom i do neba naraste, ako mu se glava dotakne oblaka,
7jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?
7poput utvare on zauvijek nestaje; koji ga vidješe kažu: 'Gdje je sad on?'
8Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.
8Kao san bez traga on se rasplinjuje, nestaje ga kao priviđenja noćnog.
9Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.
9Nijedno ga oko više gledat neće, niti će ga mjesto njegovo vidjeti
10Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.
10Njegovu će djecu gonit' siromasi: rukama će svojim vraćati oteto.
11Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.
11Kosti su njegove bujale mladošću; gle, zajedno s njome pokošen je sada.
12Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,
12Zlo bijaše slatko njegovim ustima te ga je pod svojim jezikom skrivao;
13šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:
13sladio se pazeć' da ga ne proguta i pod nepcem svojim zadržavao ga.
14jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.
14Ali hrana ta mu trune u utrobi, otrovom zmijskim u crijevima postaje.
15Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.
15Blago progutano mora izbljuvati. Bog će ga istjerat' njemu iz utrobe.
16Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.
16Iz zmijine glave otrov je sisao: sada umire od jezika gujina.
17Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.
17Potoke ulja on gledat' više neće, ni vidjet' gdje rijekom med i mlijeko teku.
18Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.
18Vratit će dobitak ne okusivši ga, neće uživat' u plodu trgovine.
19Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.
19Jer je sirotinju gnjeo i tlačio, otimao kuće koje ne sazida,
20Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.
20jer ne bješe kraja požudi njegovoj, njegova ga blaga neće izbaviti.
21Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.
21Jer mu proždrljivost ništa ne poštedi, ni sreća njegova dugo trajat neće.
22V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.
22Sred izobilja u škripcu će se naći, svom će snagom na nj se oboriti bijeda.
23Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.
23I dok hranom bude trbuh svoj punio, Bog će na nj pustiti jarost svoga gnjeva, sasut' dažd strelica na meso njegovo.
24Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.
24Ako i izmakne gvozdenom oružju, luk će mjedeni njega prostrijeliti.
25Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.
25Strijelu bi izvuk'o, al' mu probi leđa, a šiljak blistavi viri mu iz žuči. Kamo god krenuo, strepnje ga vrebaju,
26Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.
26na njega tmine sve tajom očekuju. Vatra ga ništi, ni od kog zapaljena, i proždire sve pod njegovim šatorom.
27Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.
27Gle, nebo krivicu njegovu otkriva i čitava zemlja na njega se diže.
28Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.
28Njegovu će kuću raznijeti poplava, otplaviti je u dan Božje jarosti.
29To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.
29Takvu sudbinu Bog priprema zlikovcu i takvu baštinu on mu dosuđuje."