1Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní?
1Zašto Svesilni ne promatra vremena, a dane njegove ne vide mu vjernici?
2Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.
2Bezbožnici pomiču granice, otimaju stado i pasu ga.
3Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.
3Sirotama odvode magarca, udovi u zalog vola dižu.
4Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.
4Siromahe tjeraju sa puta; skrivaju se ubogari zemlje.
5Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.
5K'o magarci divlji u pustinji zarana idu da plijen ugrabe: pustinja im hrani mališane.
6Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.
6Po tuđem polju oni pabirče, paljetkuju vinograd opakog.
7Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.
7Goli noće, nemaju haljine, ni pokrivača protiv studeni.
8Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.
8Oni kisnu na planinskom pljusku; bez skloništa uz hrid se zbijaju.
9Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,
9Otkidaju od sise sirotu, ubogom u zalog dijete grabe.
10takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.
10Goli hode, nemaju haljina; izgladnjeli, tuđe snoplje nose.
11Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.
11Oni mlina za ulje nemaju; ožednjeli, gaze u kacama.
12Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.
12Samrtnici hropću iz gradova, ranjenici u pomoć zazivlju. Al' na sve to Bog se oglušuje.
13Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.
13Ima onih koji mrze svjetlost: ne priznaju njezinih putova niti se staza drže njezinih.
14Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.
14Za mraka se diže ubojica, kolje ubogog i siromaha. U gluhoj se noći lopov skiće [16a] i u tmini provaljuje kuće.
15A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.
15Sumrak žudi oko preljubnika: 'Nitko me vidjet neće', kaže on i zastire velom svoje lice.
16Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.
16[16b]Za vidjela oni se skrivaju, oni neće da za svjetlost znaju.
17Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.
17Zora im je kao sjena smrtna: kad zarudi, silan strah ih hvata.
18Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.
18Prije nego svane, on već hitro bježi kloneći se puta preko vinograda. Njegova su dobra prokleta u zemlji.
19Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.
19K'o što vrućina i žega snijeg upija, tako i Podzemlje proždire grešnike.
20Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,
20Zaboravilo ga krilo što ga rodi, ime se njegovo više ne spominje: poput stabla zgromljena je opačina.
21ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.
21Ženu nerotkinju on je zlostavljao, udovici nije učinio dobra.
22A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.
22Al' Onaj što snažno hvata nasilnike, ustaje, a njima sva se nada gasi.
23Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.
23Dade mu sigurnost, i on se pouzda; okom je njegove nadzirao staze.
24Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.
24Dignu se za kratko, a onda nestanu, ruše se i kao svi drugi istrunu, posječeni kao glave klasovima."
25A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!
25Nije li tako? Tko će me u laž utjerat'? Tko moje riječi poništiti može?"