1Zase odpovedal Job a riekol:
1Job progovori i reče:
2Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády?
2"Kako dobro znadeš pomoći nemoćnom i mišicu iznemoglu poduprijeti!
3Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí!
3Kako dobar savjet daješ neukome; baš si preveliku mudrost pokazao.
4Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba?
4Kome li si ove uputio riječi i koji duh je iz tebe govorio?"
5Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia.
5Pred Bogom mrtvi pod zemljom dolje strepe, vode morske dršću i nemani njine.
6Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.
6Pred njegovim okom otkriven zja Šeol i bezdan smrti nema vela na sebi.
7Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.
7On povrh praznine Sjever razapinje, on drži zemlju o ništa obješenu.
8Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi.
8On zatvara vodu u svoje oblake, a oblaci se pod njome ne prodiru.
9Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak;
9On zastire puno lice mjesečevo razastirući svoj oblak preko njega.
10ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.
10On je na vodi označio kružnicu gdje prestaje svjetlost i tmine počinju.
11Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania.
11Svodu se nebeskom potresu stupovi i premru od straha kada on zaprijeti.
12Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba.
12Svojom je snagom on ukrotio more i neman Rahaba smrvio mudrošću.
13Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada.
13Nebesa je svojim razbistrio dahom, a ruka mu je brzu zmiju probola.
14Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!
14Sve to samo djelić je djela njegovih, od kojih tek slabu jeku mi čujemo. Ali tko će shvatit' grom njegove moći?"