1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1Job nastavi svoju besjedu i reče:
2Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu,
2"Živoga mi Boga što mi pravdu krati i Svesilnog koji dušu mi zagorča:
3že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách,
3sve dok duha moga bude još u meni, dok mi dah Božji u nosnicama bude,
4nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti.
4usne moje neće izustiti zloću niti će laž kakva doći na moj jezik.
5To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu.
5Daleko od mene da vam dadem pravo, nedužnost svoju do zadnjeg daha branim.
6Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní.
6Pravde svoje ja se držim, ne puštam je; zbog mojih me dana srce korit' neće.
7Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník.
7Neka mi dušmana kob opakog snađe, a mog protivnika udes bezbožnikov!
8Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu?
8Čemu se nadati može kad vapije i kada uzdiže k Bogu dušu svoju?
9Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?
9Hoće li čuti Bog njegove krikove kada se na njega obori nevolja?
10Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času?
10Zar će se radovat' on u Svesilnome, zar će Boga svakog časa zazivati?
11Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím.
11Ali Božju ruku ja ću vam pokazat' i neću vam sakrit namjere Svesilnog.
12Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť?
12Eto, sve ste sami mogli to vidjeti, što se onda u ispraznosti gubite?"
13To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho.
13"Ovu sudbu Bog dosuđuje opakom, ovo baštini silnik od Svemogućeg.
14Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba.
14Ima li sinova mnogo, mač ih čeka, a porod mu neće imat' dosta kruha.
15Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať.
15Smrt će sahranit' preživjele njegove i udovice ih oplakivat neće.
16Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata,
16Ako i srebra k'o praha nagomila, ako i nakupi haljina k'o blata,
17nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný.
17nek' ih skuplja, odjenut će ih pravednik, ljudi će nedužni podijeliti srebro.
18Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik.
18Od paučine je kuću sagradio, kolibicu kakvu sebi diže čuvar:
19Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho!
19bogat je legao, al' po posljednji put; kad oči otvori, ničeg više nema.
20Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci.
20Usred bijela dana strava ga spopada, noću ga oluja zgrabi i odnese.
21Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta.
21Istočni ga vjetar digne i odvuče, daleko ga baca od njegova mjesta.
22Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť.
22Bez milosti njime vitla on posvuda, dok mu ovaj kuša umaći iz ruke.
23Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.
23Rukama plješću nad njegovom propašću i zvižde na njega kamo god došao.