1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1Job nastavi svoju besjedu i reče:
2Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
2"O, da mi je prošle proživjet' mjesece, dane one kad je Bog nada mnom bdio,
3Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
3kad mi je nad glavom njegov sjao žižak a kroz mrak me svjetlo njegovo vodilo,
4Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
4kao u dane mojih zrelih jeseni kad s mojim stanom Bog prijateljevaše,
5kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
5kada uz mene još bijaše Svesilni i moji me okruživahu dječaci,
6kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
6kada mi se noge u mlijeku kupahu, a potokom ulja ključaše mi kamen!
7keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
7Kada sam na vrata gradska izlazio i svoju stolicu postavljao na trg,
8Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
8vidjevši me, sklanjali bi se mladići, starci bi ustavši stojeći ostali.
9Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
9Razgovor bi prekidali uglednici i usta bi svoja rukom zatvarali.
10hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
10Glavarima glas bi sasvim utihnuo, za nepce bi im se zalijepio jezik.
11Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
11Tko god me slušao, blaženim me zvao, hvalilo me oko kad bi me vidjelo.
12Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
12Jer, izbavljah bijednog kada je kukao i sirotu ostavljenu bez pomoći.
13Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
13Na meni bješe blagoslov izgubljenih, srcu udovice ja veselje vraćah.
14Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
14Pravdom se ja kao haljinom odjenuh, nepristranost bje mi plaštem i povezom.
15Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
15Bjeh oči slijepcu i bjeh noge bogalju,
16Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
16otac ubogima, zastupnik strancima.
17Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
17Kršio sam zube čovjeku opaku, plijen sam čupao iz njegovih čeljusti.
18A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
18Govorah: 'U svom ću izdahnuti gnijezdu, k'o palma, bezbrojne proživjevši dane.'
19Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
19Korijenje se moje sve do vode pruža, na granama mojim odmara se rosa.
20Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
20Pomlađivat će se svagda slava moja i luk će mi se obnavljati u ruci.'
21Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
21Slušali su željno što ću im kazati i šutjeli da od mene savjet čuju.
22Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
22Na riječi mi ne bi ništa dometali i besjede su mi daždile po njima.
23očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
23Za mnom žudjeli su oni k'o za kišom, otvarali usta k'o za pljuskom ljetnim.
24Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
24Osmijeh moj bijaše njima ohrabrenje; pazili su na vedrinu moga lica.
25Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.
25Njima ja sam izabirao putove, kao poglavar ja sam ih predvodio, kao kralj među svojim kad je četama kao onaj koji tješi ojađene.